Rýchle správy

Americká ekonomika na začiatku roka 2026 výrazne zrýchlila. Reálny hrubý domáci produkt (HDP) v prvom štvrťroku vzrástol anualizovaným tempom o 2,0 %, čo predstavuje štvornásobné oživenie oproti chabým 0,5 % v závere minulého roka.

Podľa predbežných údajov Bureau of Economic Analysis potiahli rast najmä firemné investície do informačných technológií, vládne výdavky a export. Spotrebiteľské výdavky si udržali rastový trend, hoci mierne spomalili.

Pozitívne makroekonomické dáta však zahaľuje návrat cenových tlakov. Kľúčový inflačný ukazovateľ Fedu (PCE index) prudko vyskočil na 4,5 % (z 2,9 % v Q4 2025). Jadrová PCE inflácia očistená o energie a potraviny stúpla na 4,3 %. Tento nečakaný inflačný skok tak môže americkej centrálnej banke výrazne skomplikovať menovú politiku po zvyšok roka.

Mzdové prostriedky veľkých organizácií na Slovensku v roku 2025 dosiahli 31,8 miliardy eur, čo predstavuje medziročný rast o 6,3 %. Podľa údajov Štatistického úradu SR zamestnávali tieto podniky približne 1,4 milióna ľudí, pričom zamestnanosť mierne klesla o 0,1 %.

Priemerná mesačná mzda vo veľkých organizáciách vzrástla o 6,4 % na 1 920 eur, čo je o 300 eur viac ako celoslovenský priemer. Zamestnanci odpracovali celkovo 2,2 miliardy hodín, teda 1 583 hodín na osobu ročne.

Najväčším zamestnávateľom zostáva priemysel, ktorý vyplatil takmer 8,8 miliardy eur (27,7 % z celku) a zamestnával vyše 376-tisíc ľudí, hoci ich počet medziročne klesol. Najviac miezd smerovalo do výroby motorových vozidiel, kde priemerná mzda dosiahla 2 224 eur.

Silný rast zaznamenali aj zdravotníctvo a sociálna pomoc (+13,9 % miezd) a vzdelávanie (+8,2 %), pričom zamestnanosť v týchto sektoroch rástla.

Po kľúčovom víťazstve opozície v maďarských voľbách sa krajine otvára cesta k uvoľneniu zmrazených európskych fondov. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová po rokovaní s víťazom volieb Péterom Magyarom zdôraznila nutnosť okamžitých krokov a zosúladenia s európskymi hodnotami.

Cieľom je urýchlená obnova právneho štátu, ktorý bol podľa Bruselu počas éry Viktora Orbána narušený. Práve predchádzajúca politika Budapešti viedla k zablokovaniu masívnych dotácií vo výške približne 17 miliárd eur.

Pre Magyara a jeho stranu Tisza je odomknutie týchto investícií absolútnou prioritou. Rýchlosť implementácie požadovaných reforiem teraz priamo rozhodne o tom, kedy sa tieto kľúčové finančné zdroje začnú opäť nalievať do maďarskej ekonomiky.

Na komoditných trhoch dnes dopoludnia dominujú drahé kovy. Striebro výrazne posilnilo o 3,94 % na 73,35 USD za uncu a rastie aj zlato, ktoré si pripísalo rovné 1 % na úroveň 4603,2 USD za uncu. Mierne zisky vo výške 0,34 % zaznamenala tiež meď s cenou 5,5205 USD za libru. Energetický sektor sa naopak pohybuje v červených číslach. Zemný plyn oslabil o 2,04 % na 2,828 USD za mbtu a cena ropy klesla o 0,3 % na 102,57 USD za barel.

Ekonomická nálada v eurozóne sa v marci zhoršila. Celkový index ekonomickej dôvery klesol z predchádzajúcich 98,3 bodu na aktuálnych 96,6 bodu, čím mierne podliezol trhové odhady. Konečné údaje zároveň potvrdili, že spotrebiteľská dôvera v menovom bloku zostáva na nezmenenej úrovni -16,3 bodu.
Zmiešané signály však prichádzajú z čiastkových sektorov. Dôvera v priemysle zaznamenala mierne zlepšenie z -7,1 na -7 bodov, čím prekonala pesimistickejšie očakávania analytikov. Naopak, nálada v sektore služieb medzimesačne mierne ochladla a klesla na 4,9 bodu. Aj napriek tomuto poklesu sa však stále drží nad odhadmi trhu, ktoré počítali s výraznejším prepadom až na 4 body. Marcové dáta tak naďalej odzrkadľujú pretrvávajúcu opatrnosť v európskom hospodárstve.

Od piatkovej polnoci platí na slovenských čerpacích staniciach nová osobitná cena nafty pre vozidlá registrované v zahraničí. Ministerstvo financií SR ju na základe európskych štatistík stanovilo na 2,012 eura za liter. Vláda týmto krokom reaguje na prudké zdražovanie v regióne a chráni domáci trh s palivami.
Suma sa vypočítava z priemerných cien v Česku, Poľsku a Rakúsku, ktoré už atakujú alebo prekročili hranicu dvoch eur. Slovensko zatiaľ tlaku odoláva – s priemernou sumou 1,573 eura za liter máme pre domácich vodičov štvrtú najlacnejšiu naftu v EÚ.
Rezort financií zároveň upozorňuje, že regulovaná cena pre zahraničných vodičov sa nevzťahuje na prémiovú naftu. Jej cenotvorba zostáva naďalej plne v rukách prevádzkovateľov jednotlivých čerpacích staníc.

V uplynulom týždni si motoristi na Slovensku za naftu priplatili. Priemerné ceny stúpli o 4 až 16 eurocentov na liter. Najvyššie cenové rozdiely zaznamenali najmä pohraničné regióny, ako napríklad okres Senica.
Hlavným dôvodom tohto lokálneho rastu sú zahraniční vodiči. Pre vozidlá registrované mimo SR totiž platí pevná cena nafty. V oblastiach pri hraniciach, kde cudzinci tankujú častejšie, sa tak celkový cenový priemer ťahá nahor.
Slovenské autá však môžu tankovať lacnejšie. Výška zľavy závisí od konkrétneho prevádzkovateľa čerpacej stanice. V okresoch, kde prevládajú siete s najväčšou zľavou pre domácich, sú tak výsledné ceny nižšie. Nevýhodu majú len regióny, kde takéto stanice chýbajú, čo je podľa analytikov prípad okresu Snina.

Pondelkové obchodovanie na európskych burzách začalo v červených číslach pre obavy z vojenského konfliktu v Iráne a ohrozenia kľúčového Hormuzského prielivu. Náladu investorov však okolo poludnia razantne zmenil americký prezident Donald Trump. Jeho nečakané vyhlásenia o mierových rokovaniach odštartovali prudký rast akcií.

Nemecký index DAX nakoniec uzavrel so ziskom +0,99 % (22 601 bodov), a to aj napriek miernej korekcii v závere dňa, keď iránske médiá akýkoľvek kontakt s Trumpom popreli. Z nemeckých titulov najviac rástli akcie Brenntag (+5,8 %) a Siemens Energy (+4,9 %), zatiaľ čo najväčšie straty počítalo Zalando (-3,1 %).

Paneurópsky index STOXX Europe 600 kopíroval tento vývoj a pripísal si +0,63 %, ťahaný nahor najmä silným technologickým sektorom.

Európska únia uhradí opravu ukrajinskej vetvy ropovodu Družba. Lídri EÚ António Costa a Ursula von der Leyenová potvrdili, že náklady pokryjú európske fondy. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj technickú aj finančnú pomoc prijal a avizuje, že poškodená čerpacia stanica bude funkčná o mesiac až mesiac a pol.

Krok Bruselu má obnoviť dodávky ropy na Slovensko a do Maďarska, ktoré sú prerušené od 27. januára. Hlavným politickým cieľom je však presvedčiť maďarského premiéra Viktora Orbána, aby pre spor o Družbu prestal blokovať balík pomoci pre Ukrajinu vo výške 90 miliárd eur.

Výpadok ropy sprevádzajú kontroverzie. Kyjev viní z poškodenia infraštruktúry ruské útoky, no Bratislava a Budapešť hovoria o možnom politickom vydieraní. Slovenská informačná služba (SIS) navyše upozornila, že satelitné snímky zničenie ropovodu nepotvrdzujú. Situáciu by preto mala na Ukrajine preveriť nezávislá inšpekčná misia pod vedením Česka, čo už podporilo aj slovenské ministerstvo hospodárstva.

Spoločnosť Meta Platforms podľa agentúry Reuters zvažuje radikálne škrty, ktoré by sa mohli dotknúť až 20 % zamestnancov. Cieľom je kompenzovať miliardové investície do infraštruktúry umelej inteligencie. Podľa analytikov z Jefferies tento krok potvrdzuje, že AI začína zvyšovať produktivitu a efektívne nahrádzať ľudskú prácu v technologickom sektore.

Hoci je rozsah prepúšťania pre trh prekvapením, investori reagujú pozitívne – akcie Meta v predobchodnej fáze vzrástli o takmer 3 %. Trh totiž prehodnocuje vzťah medzi počtom zamestnancov a ziskovosťou v ére automatizácie.