Analýza NBS: Ako vojna v Iráne a nové dane zasiahnu slovenské domácnosti v roku 2026

Slovenská ekonomika prudko spomaľuje. Konflikt na Blízkom východe predražuje energie, zatiaľ čo vládne šetrenie a nové dane odkrajujú z platov občanov čoraz väčší kus peňazí.

Základným meradlom zdravia každej krajiny je hrubý domáci produkt (HDP). Tento komplikovaný ekonomický pojem sa dá veľmi jednoducho vysvetliť na príklade obrovskej národnej pekárne. Ak táto teoretická pekáreň (reprezentujúca celú ekonomiku Slovenska) upečie za rok milión chlebov, hospodársky rast znamená, že v ďalšom roku by mala upiecť napríklad o 30-tisíc chlebov viac. Tento rast zaručuje, že sa vytvoria nové pracovné miesta pre pekárov a zároveň sa môže všetkým zvýšiť výplata.

Zložili sme ružové okuliare: HDP stagnuje, rast sa zastavil

Podľa najnovšej jarnej prognózy Národnej banky Slovenska (NBS) pre rok 2026 však produkcia tejto národnej pekárne porastie iba o 0,5 %. V praxi to znamená, že pekáreň upečie len o 5-tisíc chlebov navyše, čo jednoducho nepostačuje na to, aby sa plošne zvyšovala životná úroveň obyvateľstva.

Ešte koncom uplynulého roka panoval mierny optimizmus, že hospodárstvo by sa mohlo odraziť od dna, no aktuálne geopolitické udalosti tento scenár prepísali. Ekonomiku možno v súčasnosti prirovnať k vozidlu, ktoré sa snaží rozbehnúť do kopca so zatiahnutou ručnou brzdou. Tou brzdou je predovšetkým slabnúci domáci dopyt. Obyvatelia sú pre dlhodobo nepriaznivú finančnú situáciu a strach z budúcnosti mimoriadne opatrní a svoje výdavky obmedzujú na nevyhnutné minimum.

Slovensko je zároveň takzvanou malou otvorenou ekonomikou. Znamená to, že prosperita krajiny extrémne závisí od toho, koľko automobilov, televízorov a ocele sa podarí predať do zahraničia, najmä do Nemecka a ďalších krajín Európskej únie. Ak európsky priemysel bojuje s vysokými cenami energií a zahraniční partneri si objednávajú menej tovaru, výrobné pásy v slovenských fabrikách sa spomaľujú.

Vojna v Iráne a dopady na bežný nákup: Ako konflikt predražuje chlieb a benzín

Najväčším negatívnym šokom pre hospodárstvo je otvorený vojenský konflikt na Blízkom východe, pričom do bojov je zapojený priamo Irán, Izrael a USA. Aj keď sa tento konflikt odohráva tisíce kilometrov od slovenských hraníc, jeho finančné dôsledky dorazia do peňaženiek európskych spotrebiteľov v priebehu niekoľkých týždňov. Dôvodom je geografia a logistika. Cez Hormuzský prieliv, ktorý leží v centre konfliktu, prechádza približne 20 % celosvetových dodávok ropy a značná časť skvapalneného zemného plynu.

Akákoľvek hrozba v tejto oblasti vyvoláva na finančných burzách okamžitú paniku. Cena kľúčovej ropy Brent podľa analýz môže vyskočiť a dlhodobejšie sa držať v pásme 81 až 90 amerických dolárov za barel, pričom nie sú vylúčené ani krátkodobé výkyvy nad 100 dolárov. Tento cenový šok funguje ako dominový efekt. Vyššia cena ropy na burze znamená okamžité zvýšenie nákladov pre rafinérie, čo sa priamo a bez meškania premietne do vyšších cien benzínu a nafty na čerpacích staniciach.

Drahšia nafta však neznamená len to, že bežný motorista zaplatí viac za cestu do práce. Znamená to aj drahšiu prepravu akéhokoľvek tovaru, ktorý putuje do obchodov. Navyše, zdraženie zemného plynu má kritický dopad na poľnohospodárstvo. Plyn je základnou surovinou na výrobu priemyselných hnojív. Ak poľnohospodári zaplatia násobne viac za hnojivá a za naftu do traktorov, náklady na vypestovanie pšenice či kukurice extrémne stúpnu. Tieto zvýšené náklady si farmári, pekári ani obchodné reťazce nemôžu dovoliť dlhodobo dotovať z vlastných ziskov, a preto ich nevyhnutne prenesú na konečného spotrebiteľa vo forme vyšších cien základných potravín.

Celková inflácia, teda tempo, akým peniaze strácajú svoju hodnotu, by sa v roku 2026 mala udržať tesne pod hranicou 4 %, konkrétne na hodnote 3,9 %. Infláciu si možno predstaviť ako neviditeľnú dieru v rodinnom rozpočte. Ak má domácnosť odložených 100 eur, pri štvorpercentnej inflácii si za ne o rok kúpi tovary a služby už len v hodnote 96 eur. Výrazný podiel na tomto jave budú mať aj takzvané administratívne ceny – napríklad poplatky za vodné, stočné či poštové služby, ktoré štát a samosprávy pod tlakom vlastných výdavkov zvyšujú.

Platy a zdražovanie: Na výplatnej páske viac, v nákupnom košíku rovnako

Na prvý pohľad sa môže zdať, že trh práce prináša pozitívne správy. Nominálne mzdy – teda hrubá suma peňazí, ktorá svieti na výplatnej páske – by mali v roku 2026 narásť v priemere o 3,9 %. Ak teda zamestnanec zarábal 1000 eur, jeho hrubý príjem by mal teoreticky stúpnuť na 1039 eur.

Zásadným problémom je však takzvaná reálna mzda. Tento ukazovateľ odráža skutočnú kúpyschopnosť peňazí po odrátaní zdražovania. Ekonomickú situáciu zamestnancov možno prirovnať k behu na bežiacom páse. Hoci zamestnanci utekajú rýchlejšie (dostávajú nominálne vyššie platy), bežiaci pás pod nimi (inflácia) sa zrýchlil úplne rovnako. Výsledkom je, že reálna mzda zostáva na úrovni 0,0 %. Pracujúci ľudia si tak po dvoch rokoch drastického poklesu životnej úrovne opäť nepolepšia a za svoju vyššiu výplatu si kúpia presne ten istý objem tovaru ako pred rokom.

Analýzy poukazujú aj na dlhodobú nerovnováhu medzi súkromným a verejným sektorom. Zatiaľ čo súkromné firmy musia peniaze na platy najprv reálne zarobiť predajom svojich produktov a služieb, štát v uplynulých rokoch zvyšoval mzdy úradníkov, učiteľov či zdravotníkov výrazne rýchlejším tempom, a to najmä na úkor požičiavania si peňazí na finančných trhoch. Tento postup vytvoril tlak aj na súkromné podniky. Aby si firmy udržali kvalitných ľudí a zabránili ich odchodu do lepšie plateného štátneho sektora, museli taktiež umelo dvíhať mzdy, často nad rámec svojej reálnej produktivity. V konečnom dôsledku to znižuje konkurencieschopnosť firiem na medzinárodných trhoch.

Štátna pokladnica na dne: Prečo prichádzajú vyššie dane?

Rovnako ako žiadna domácnosť nedokáže celé roky fungovať len z kreditných kariet, ani štát nemôže donekonečna hospodáriť s obrovskými dlhmi. Deficit verejných financií, teda rozdiel medzi tým, čo štát vyberie na daniach, a tým, čo minie, by mal v roku 2026 dosiahnuť úroveň 4,3 % HDP. Celkové zadlženie krajiny sa šplhá k 65 % a bez zásadných reforiem by v najbližších rokoch mohlo atakovať historické maximá nad 68 % HDP.

Počas predchádzajúcich kríz štát masívne dotoval ceny energií pre domácnosti a zvyšoval sociálne dávky či dôchodky. Keďže sa tieto opatrenia dlhodobo neškrtali, štátna kasa zostala prázdna a úroky za štátne dlhopisy rastú. Záchrannou brzdou pred platobnou neschopnosťou je takzvaná konsolidácia – mimoriadne nepopulárny proces osekávania výdavkov a zvyšovania daní.

Vláda pristúpila k tvrdým krokom, ktoré pocíti absolútne každý občan. Hlavným nástrojom je zvýšenie základnej sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH) z 20 % na 23 %. DPH je spotrebná daň započítaná v cene takmer každého produktu. Jej fungovanie je neúprosné: ak si občan kupuje nový televízor, stavebný materiál na opravu strechy alebo platí za opravu auta, štát si z tejto transakcie po novom zoberie až 23 percent. Hoci vláda zaviedla aj znížené sadzby (19 % a 5 %) pre obmedzený okruh tovarov, ako sú základné potraviny, lieky a knihy, cieľom je jednoznačne vybrať od obyvateľstva viac peňazí do štátneho rozpočtu. Vyššie zdanenie priamo utlmuje ekonomiku, pretože ľuďom zostane menej peňazí na ďalšie nákupy a podnikateľom klesnú tržby.

Nová minimálna daň: Ako štát potrestá firmy za to, že rastú

Jeden z najradikálnejších zásahov do podnikateľského prostredia predstavuje znovuzavedenie minimálnej dane pre právnické osoby, v minulosti známej ako daňová licencia. Jej princíp sa dá prirovnať k povinnému vstupnému do reštaurácie.

Zákazník musí zaplatiť poplatok už len za to, že vošiel dnu, a to bez ohľadu na to, či si vôbec niečo objedná a či mu jedlo chutilo. Rovnako aj firmy musia po novom zaplatiť štátu daň bez ohľadu na to, či za celý rok vygenerovali reálny zisk, alebo sa nachádzajú v obrovskej strate.

Tento systém má presne stanovené hranice na základe ročných tržieb (výnosov) podniku:

Dáta zo správania trhu ukazujú obrovský vplyv na psychológiu podnikateľov. Podniky, ktoré by prirodzene rástli, začali svoje tržby umelo tlmiť alebo fakturácie presúvať do ďalšieho roka, len aby neprekročili stanovené hranice (napríklad magickú métu 50 000 eur). Ak totiž firma utŕži 49 900 eur, zaplatí štátu 340 eur. Ak sa jej však podarí získať novú zákazku a utŕži 50 100 eur, poplatok štátu okamžite vyskočí na 960 eur. Systém tak paradoxne trestá firmy za snahu expandovať a demotivuje ich od vytvárania nových obchodných príležitostí.

Situáciu podnikateľov navyše sťažuje nová daň z finančných transakcií a nová 24-percentná sadzba dane z príjmov pre veľké korporácie. Celkové daňovo-odvodové zaťaženie slovenských firiem vzrástlo za posledné obdobie o viac ako desať percent, čo dramaticky zhoršuje pozíciu Slovenska pri lákaní zahraničných investorov.

Hypotéky a bývanie: Prečo vlastný byt zostáva drahým snom

Kúpa vlastnej nehnuteľnosti sa pre strednú triedu stáva čoraz ťažšie dosiahnuteľnou métou. Realitný trh sa po krátkej prestávke opäť prebúdza, no výlučne v neprospech kupujúcich. Koncom roka vzrástli ceny nehnuteľností priemerne o 3,3 % oproti predchádzajúcemu štvrťroku, pričom samotné byty zdraželi medziročne až o 12 %. Rekordný rast zaznamenali mestá ako Košice, Žilina či Nitra.

Tento tlak na ceny nevzniká náhodou. Slovenské stavebníctvo produkuje najmenej dokončených bytov za posledných desať rokov a výrazne klesol aj počet nových stavebných povolení. Výstavba sa spomalila pre drahé materiály a nedostatok pracovnej sily. Keď ponuka nových bytov na trhu prakticky zamrzla, obrovský dopyt rodín po bývaní logicky vyhnal ceny starších nehnuteľností prudko nahor.

K vysokým cenám bytov sa pridávajú aj mimoriadne drahé hypotéky. Priemerné úrokové sadzby pri nových úveroch na bývanie sa ustálili na úrovni približne 3,5 %. Zlacňovanie hypoték v blízkej budúcnosti sa neočakáva. Naopak sa zrejme skôr treba pripraviť na opätovný možný rast úrokových sadzieb hypoték.

Kľúčovú rolu tu zohráva Európska centrálna banka (ECB). ECB funguje v európskej ekonomike ako hlavná vodná priehrada, ktorá reguluje tok peňazí. Ak je v ekonomike vysoká inflácia, ECB priehradu privrie (zvýši úrokové sadzby). Tým sa peniaze stanú vzácnejšími a drahšími, čo zamedzí ľuďom masívne míňať a utlmí to rast cien. Kvôli vojne na Blízkom východe a hrozbe opätovného zdražovania neplánuje ECB výrazné uvoľňovanie menovej politiky. Mesačná splátka za hypotéku tak naďalej zostane pre rodinné rozpočty kritickou finančnou záťažou.

Čo ak bude vojna trvať dlhšie? Najhorší scenár pre Slovensko

Všetky vyššie uvedené ekonomické prognózy (vrátane pomalého rastu 0,5 %) predstavujú paradoxne ten lepší, takzvaný základný scenár. Tento scenár je postavený na mimoriadne krehkom predpoklade, že konflikt v Iráne sa ukončí v priebehu niekoľkých týždňov bez toho, aby bola trvalo zničená ropná a plynárenská infraštruktúra na Blízkom východe.

Analýzy však musia zohľadňovať aj riziká zhoršeného vývoja. Ak by sa vojna natiahla na dlhé mesiace a medzinárodné obchodné trasy, akou je Hormuzský prieliv, by zostali zablokované, dôsledky by boli devastačné. V takom prípade by sa hospodárstvo Slovenska úplne zosypalo. V roku 2026 by sme namiesto rastu zaznamenali recesiu, teda pokles ekonomiky o 0,3 %.

Zahraničné objednávky by pre energetickú krízu v Európe skolabovali a slovenské fabriky by museli začať masívne prepúšťať. Podľa odhadov by o prácu mohlo prísť takmer 30-tisíc ľudí. Strata pracovných miest by bola sprevádzaná extrémnym zdražovaním – inflácia by vyskočila na 5,4 % a v ďalšom roku by prekonala hranicu 6 %.

Tento toxický mix – rastúca nezamestnanosť a súčasne masívne zdražovanie základných potrieb – by spôsobil totálny rozvrat plánovanej stabilizácie štátneho dlhu. Obyvateľstvo aj štát by sa ocitli v hlbokej finančnej kríze. Rok 2026 sa tak ponesie v znamení prísneho šetrenia, uťahovania opaskov a napätého sledovania geopolitického vývoja, ktorý nakoniec rozhodne o tom, akú cenu zaplatíme za bežný chlieb a tankovanie na čerpacích staniciach.