Americká námorná pechota mieri k Iránu: Blíži sa pozemná bitka o Hormuzský prieliv?

Spojené štáty presúvajú tisíce mariňákov na Blízky východ. Cieľom je Hormuzský prieliv, kde hrozí pozemná invázia na iránske ostrovy. Konflikt už teraz stojí miliardy dolárov.

Spojené štáty rázne menia svoju stratégiu na Blízkom východe. Podľa informácií amerických médií sa do oblasti strategicky kľúčového Hormuzského prielivu presúva obojživelná úderná skupina vedená výsadkovou útočnou loďou USS Tripoli. Na jej palube sa nachádza približne 2 500 príslušníkov elitnej 31. expedičnej jednotky námornej pechoty, ktorá bola narýchlo stiahnutá z oblasti Indo-Pacifiku.

Táto špeciálne vycvičená jednotka, vybavená aj neviditeľnými stíhačkami F-35B, je prispôsobená na rýchle výsadkové operácie priamo z mora na pobrežie. Jej príchod signalizuje, že Washington sa už nespolieha len na letecké a námorné údery, ale pripravuje sa na možnosť priamych pozemných bojov s cieľom zlomiť odpor Teheránu.

Hrozba mín a zablokovaná ropa

Hormuzský prieliv predstavuje úzke hrdlo, cez ktoré štandardne prechádza viac ako štvrtina svetového námorného obchodu s ropou a plynom. Irán túto trasu efektívne zablokoval sériou útokov a asymetrickou taktikou. Ceny ropy v dôsledku toho už prekročili hranicu 100 dolárov za barel.

Pentagón čelí mimoriadne komplikovanej výzve. Odborníci upozorňujú, že Teherán disponuje jedným z najväčších arzenálov námorných mín na svete – odhaduje sa až na 6 000 kusov. Iránske sily navyše využívajú rýchle delostrelecké člny, roje samovražedných dronov a protilodné rakety ukryté v podzemných bunkroch na pobreží. 

Opätovné otvorenie prielivu pre civilnú dopravu by podľa najnovších analýz mohlo trvať týždne až mesiace a vyžiadalo by si nasadenie podvodných robotov, laserových systémov a špeciálnych potápačov. Iba samotné eskortovanie tankerov vojnovými loďami sa v tejto fáze javí ako nedostatočné a príliš rizikové.

V hre je pozemná invázia na kľúčové ostrovy

Analytici a vojenskí experti sa zhodujú, že na definitívne zabezpečenie prielivu budú musieť Spojené štáty eliminovať iránske hrozby priamo pri zdroji. To otvára dvere scenáru, pri ktorom by americké jednotky vykonali výsadok na strategických ostrovoch.

Zrak stratégov sa upiera predovšetkým na dva ciele:

• Ostrov Charg (Kharg): Ide o „korunný klenot“ iránskeho ropného priemyslu, cez ktorý prechádza až 90 percent iránskeho exportu ropy. Prezident Donald Trump už predtým nariadil rozsiahle bombardovanie vojenských cieľov na tomto ostrove, pričom ropnú infraštruktúru zatiaľ zámerne ušetril. Obsadenie tohto ostrova by Teherán odrezalo od kľúčových finančných príjmov.
• Ostrov Kešm (Qeshm): Najväčší ostrov v Perzskom zálive sa nachádza priamo v centre Hormuzského prielivu. Jeho obsadenie a zriadenie amerických oporných bodov by výrazne znížilo hrozbu iránskych rakiet a umožnilo bezpečný tranzit lodí. Operácia by však bola mimoriadne krvavá, keďže ostrov je rozsiahly a husto pretkaný opevnenými podzemnými tunelmi.

Astronomické náklady: Vojna na úkor Američanov?

Zatiaľ čo vojenská mašinéria naberá na obrátkach, v domácej americkej politike rastie napätie ohľadom ceny tohto konfliktu. Podľa údajov Pentagonu minuli USA na vojnu s Teheránom za prvé dva týždne neuveriteľných 20 miliárd dolárov. Americká armáda v snahe zničiť iránske kapacity masívne spotrebúva drahú muníciu, ktorej zásoby mali pôvodne vystačiť na roky.

Biely dom sa chystá požiadať Kongres o schválenie dodatočného balíka vo výške približne 50 miliárd dolárov. Tento krok však naráža na tvrdý odpor naprieč politickým spektrom. Opoziční demokrati aj viacerí republikáni upozorňujú na domáce problémy. Kým na bomby ide podľa kritikov viac ako miliarda dolárov denne, milióny Američanov strácajú prístup k zdravotnej starostlivosti kvôli federálnym škrtom.

Či Spojené štáty skutočne pristúpia k riskantnej pozemnej invázii na iránske ostrovy, ukážu najbližšie dni po príchode námornej pechoty do Perzského zálivu. Jedno je však isté – bitka o Hormuzský prieliv vstupuje do svojej najnebezpečnejšej a najdrahšej fázy.