Dôležité

Čiastočné zatmenie Slnka dnes nad Slovenskom: kedy začne, kde bude najväčšie a ako ho bezpečne pozorovať

TL;DR

  • Začne po 19.20

    V Košiciach sa zatmenie začne o 19.20, v Banskej Bystrici približne o minútu neskôr a v Bratislave o 19.22. Ukončí ho miestny západ Slnka.

  • Západ uvidí viac

    V Bratislave dosiahne fáza pri západe približne 85 percent slnečného priemeru, v Košiciach necelých 60 percent. Na úplnom východe bude ešte menšia.

  • Filter zostáva povinný

    Počas celého úkazu používajte okuliare spĺňajúce ISO 12312-2. Bežné slnečné okuliare, fólie ani pohľad cez nechránený ďalekohľad môžu natrvalo poškodiť zrak.

Slovensko dnes večer uvidí výrazné čiastočné zatmenie Slnka. Najväčšie bude na západe, no úspech pozorovania rozhodne voľný obzor, počasie a správna ochrana očí pred poškodením.

V stredu 12. augusta 2026 sa Mesiac dostane medzi Zem a Slnko a na Slovensku vytvorí výrazné čiastočné zatmenie Slnka. Úkaz sa začne krátko po 19.20 h, keď bude Slnko iba približne päť až sedem stupňov nad západo-severozápadným obzorom. Zapadne ešte pred skutočným geometrickým maximom zatmenia, preto zo Slovenska uvidíme iba jeho prvú, postupne narastajúcu polovicu. Najlepšie podmienky budú na západe krajiny, zatiaľ čo smerom na východ sa bude viditeľná fáza zmenšovať.

Kedy sa zatmenie začne na Slovensku

Prvý kontakt Mesiaca so slnečným diskom nastane na východe Slovenska o niekoľko minút skôr než na západe. V Košiciach sa zatmenie začne približne o 19.20 h, v Banskej Bystrici krátko pred 19.21 h a v Bratislave približne o 19.22 h letného stredoeurópskeho času.

Začiatok úkazu však nebude znamenať okamžite nápadnú zmenu. Mesiac najskôr vytvorí iba malý zárez na pravom okraji Slnka. Jeho silueta sa potom bude postupne posúvať cez slnečný disk, pričom zatmenie bude čoraz výraznejšie až do západu Slnka.

Pozorovatelia v Košiciach budú mať na sledovanie približne 36 minút. Slnko tam zapadne okolo 19.56 h. V Banskej Bystrici sa skryje pod obzor približne o 20.04 h a v Bratislave až okolo 20.11 h. Západ krajiny tak získa nielen väčšiu fázu zatmenia, ale aj približne o štvrťhodinu dlhší čas na pozorovanie než východ Slovenska.

Vypočítané astronomické maximum by vo viacerých slovenských mestách nastalo až približne medzi 20.10 a 20.14 h. Slnko však bude v tom čase pod miestnym obzorom alebo práve zapadať. Čas uvádzaný ako koniec zatmenia po 21. hodine je preto iba teoretický údaj – zo Slovenska ho už nebude možné sledovať.

Bratislava uvidí väčšie zatmenie než Košice

Veľkosť viditeľnej fázy bude smerom zo západu na východ pomerne rýchlo klesať. Z trojice Bratislava, Banská Bystrica a Košice bude zatmenie najvýraznejšie v Bratislave a najmenšie v Košiciach.

Podľa výpočtov Slovenského zväzu astronómov dosiahne v Bratislave fáza zatmenia pri západe Slnka približne 85,3 percenta. V Banskej Bystrici to bude približne 75,9 percenta a v Košiciach 59,8 percenta. V Žiline sa očakáva približne 81,8 percenta, v Nitre 80,3 percenta a v Trenčíne 84,1 percenta.

Košice pritom nebudú miestom s úplne najmenšou fázou na celom Slovensku. Ešte ďalej na východe bude zatmenie o niečo slabšie – pre Michalovce výpočty uvádzajú približne 55 percent slnečného priemeru pri západe Slnka. V Prešove pôjde približne o 62 percent a v Poprade o 70,5 percenta.

Uvedené percentá označujú fázu zatmenia, teda približnú časť priemeru Slnka prekrytú Mesiacom. Nejde o úplne rovnaký údaj ako plošné zakrytie, ktoré vyjadruje podiel prekrytej plochy slnečného disku. Na západe Slovenska však plošné zakrytie pri západe prekročí 80 percent.

Rozdiel medzi Bratislavou a Košicami má dva dôvody. Pás úplného zatmenia sa nachádza západne od Slovenska, takže západná časť krajiny leží bližšie k osi mesačného tieňa. Slnko navyše na východe zapadne skôr, a pozorovatelia tam preto neuvidia zatmenie rozvinúť sa do takej veľkej fázy.

Potrebný je úplne voľný západný obzor

Slnko bude už na začiatku úkazu veľmi nízko. V Bratislave sa bude nachádzať približne sedem stupňov nad obzorom, v Banskej Bystrici šesť stupňov a v Košiciach iba päť stupňov. Bežný strom, viacpodlažná budova, kopec alebo vzdialený les tak môžu celé zatmenie ľahko zakryť.

Najvhodnejšie bude vyvýšené miesto alebo otvorené priestranstvo s nerušeným výhľadom smerom na západ až západo-severozápad. Vhodné môžu byť otvorené polia, nábrežia, kopce, rozhľadne alebo miesta nad strechami okolitej zástavby. Pozorovacie miesto je dobré skontrolovať vopred, pretože pri začiatku zatmenia už nebude veľa času na presun.

Slovenský zväz astronómov organizuje verejné pozorovanie na hrade Devín, kde je veľmi dobrý výhľad smerom k západnému obzoru. Hvezdáreň v Partizánskom otvorí areál od 18.00 h a úkaz bude návštevníkom ukazovať pomocou ďalekohľadov vybavených slnečnými filtrami a ochranných okuliarov. Uskutočnenie pozorovaní bude prirodzene závisieť od oblačnosti.

Ako bezpečne pozorovať zatmenie Slnka

Počas dnešného zatmenia nebude na Slovensku ani jediný okamih, keď by bolo bezpečné pozerať sa priamo na Slnko bez ochrany očí. Možnosť zložiť ochranné okuliare platí iba počas krátkej úplnej fázy, keď Mesiac zakryje celú jasnú fotosféru. Slovensko sa však v páse totality nenachádza.

Na priame pozorovanie sú určené špeciálne okuliare alebo ručné slnečné filtre spĺňajúce medzinárodnú normu ISO 12312-2. Samotná potlač normy na ráme ešte nemusí dokazovať pravosť výrobku, preto by okuliare mali pochádzať od dôveryhodného výrobcu, hvezdárne, planetária alebo astronomickej organizácie. Pred použitím treba skontrolovať, či nie sú poškriabané, natrhnuté, prepichnuté alebo uvoľnené z rámu.

Okuliare si treba nasadiť ešte pred otočením tváre k Slnku. Po skončení pozorovania sa treba najskôr od Slnka odvrátiť a až následne ich zložiť. Deti by mali zatmenie pozorovať pod dohľadom dospelého.

Bežné slnečné okuliare nie sú bezpečné bez ohľadu na ich tmavosť alebo cenu. Nevhodné sú aj zadymené sklá, fotografické filtre, diskety, CD a DVD, fólie z obalov, exponovaný film či röntgenové snímky. Môžu stlmiť viditeľné svetlo, ale nemusia dostatočne blokovať žiarenie schopné poškodiť sietnicu.

Ako alternatívu možno použiť pevné zváračské sklo stupňa 13 alebo 14. Automaticky stmavujúce zváračské kukly sa na tento účel neodporúčajú, pretože nemusia dosiahnuť potrebnú hustotu alebo sa môžu prepnúť na nesprávne nastavenie. Najjednoduchšou voľbou zostávajú okuliare vyrobené priamo na pozorovanie Slnka.

Nízka poloha Slnka ani jeho oranžové sfarbenie pri horizonte z neho nerobia bezpečný objekt na priame sledovanie. Rovnako nemožno považovať za ochranný filter tenkú vrstvu oblakov, hmlu alebo dym. Jas môže subjektívne klesnúť, no rizikové žiarenie môže naďalej dosahovať oko.

Ďalekohľad vyžaduje vlastný filter

Cez nechránený ďalekohľad, teleskop, fotoaparát alebo optický hľadáčik sa na Slnko nesmie pozerať ani s nasadenými zatmenovými okuliarmi. Optická sústava sústredí slnečné žiarenie do malého bodu a môže ochrannú fóliu rýchlo prepáliť alebo poškodiť oko skôr, než pozorovateľ stihne reagovať.

Slnečný filter musí byť pevne umiestnený pred objektívom – teda na strane zariadenia otočenej k Slnku. Filter pri okulári ďalekohľadu je nebezpečný, pretože vo vnútri prístroja sa už nachádza sústredené teplo a môže spôsobiť jeho prasknutie. Použiť treba filter určený presne pre daný priemer optiky a zabezpečiť ho proti náhodnému zosunutiu.

Rovnaké pravidlo platí pri fotografovaní telefónom alebo fotoaparátom. Filter musí prekrývať objektív, nie iba oči fotografa. Pri dlhom namierení nechránenej optiky na Slnko môže dôjsť aj k poškodeniu obrazového snímača.

Najbezpečnejšou možnosťou bez špeciálnych okuliarov je nepriame pozorovanie pomocou dierkovej projekcie. Malý otvor v kartóne premietne obraz Slnka na druhý papier alebo inú svetlú plochu. Pozorovateľ stojí chrbtom k Slnku a sleduje iba premietnutý obraz, nikdy sa nepozerá cez otvor priamo na oblohu. Podobné kosáčiky môžu počas zatmenia vytvárať aj medzery medzi listami stromov alebo otvory v kuchynskom sitku.

Prečo zatmenie Slnka vzniká

Zatmenie Slnka nastane, keď sa Mesiac počas novu dostane medzi Zem a Slnko. Na zemský povrch pritom vrhá dva základné druhy tieňa. V úzkom vnútornom tieni, ktorý sa nazýva umbra, Mesiac zakryje celé Slnko a nastane úplné zatmenie. V širšom polotieni, čiže penumbre, prekryje iba časť slnečného disku a pozorovateľ vidí čiastočné zatmenie. Slovensko sa dnes bude nachádzať práve v penumbre.

Slnko má priemer približne 400-krát väčší než Mesiac, súčasne je však od Zeme približne 400-krát vzdialenejšie. Obe telesá preto z nášho pohľadu zaberajú na oblohe takmer rovnaký uhol. Táto geometrická zhoda umožňuje, aby relatívne malý Mesiac niekedy dokonale prekryl omnoho väčšie Slnko.

Vzdialenosť Mesiaca od Zeme sa počas jeho obehu mení. Ak je pri zatmení dostatočne blízko, jeho zdanlivý priemer môže byť väčší než slnečný disk a vznikne úplné zatmenie. Ak je ďalej a na oblohe vyzerá menší, po jeho obvode zostane jasný prstenec Slnka – vtedy ide o prstencové zatmenie.

Interaktívna infografika sa načíta po povolení JavaScriptu.

Prečo zatmenie nenastáva každý mesiac

Mesiac prechádza medzi Zemou a Slnkom pri každom nove, zatmenie však väčšinou nevznikne. Jeho obežná dráha je oproti rovine obehu Zeme okolo Slnka naklonená približne o päť stupňov. Mesačný tieň preto pri väčšine novov preletí nad Zemou alebo pod ňou.

K zatmeniu môže dôjsť iba vtedy, keď je Mesiac počas novu zároveň v blízkosti jedného z dvoch uzlov svojej dráhy – bodov, v ktorých jeho obežná rovina pretína rovinu zemskej dráhy. Obdobia vhodného usporiadania sa označujú ako sezóny zatmení a opakujú sa približne dvakrát ročne.

Zatmenie je preto celosvetovo pomerne pravidelný jav, no úplná fáza zasiahne vždy iba úzky pás zemského povrchu. Na jednom konkrétnom mieste môže medzi dvoma úplnými zatmeniami uplynúť niekoľko storočí.

Kde bude zatmenie úplné

Z globálneho pohľadu je dnešný úkaz úplným zatmením. Pás totality prejde od severných oblastí Ruska cez Grónsko, západ Islandu a severný Atlantik. Následne zasiahne severné a východné Španielsko a malú časť severovýchodného Portugalska.

Najdlhšia úplná fáza potrvá približne dve minúty a 18 sekúnd nad severným Atlantikom západne od Islandu. V Španielsku nastane totalita tesne pred západom Slnka a podľa konkrétneho miesta bude trvať približne jednu až necelé dve minúty.

Obyvatelia pásu totality uvidia po úplnom zakrytí fotosféry slnečnú korónu, najvzdialenejšiu časť atmosféry Slnka. Na Slovensku koróna viditeľná nebude, pretože aj pri najväčšej fáze zostane časť fotosféry odkrytá a svojím jasom ju úplne prežiari.

Výrazné zatmenie zároveň nemusí znamenať nástup noci. Slovenský zväz astronómov upozorňuje, že citeľné stmavnutie oblohy sa zvyčajne objavuje až pri zakrytí najmenej približne 90 percent Slnka. Aj pri 99-percentnom zatmení môže jas oblohy pripomínať skôr občiansky súmrak než úplnú noc.

Posledné zatmenia Slnka nad Slovenskom

Naposledy bolo zatmenie Slnka zo Slovenska pozorovateľné 29. marca 2025. Išlo však o veľmi slabý úkaz. Mesiac zakryl približne 1,8 percenta slnečného disku na krajnom východe a najviac okolo šiestich percent na Záhorí. Bez cielenej kontroly cez filter si ho preto veľká časť obyvateľov ani nemusela všimnúť.

Výraznejšie čiastočné zatmenie nastalo 25. októbra 2022. Napríklad v Prešove dosiahlo plošné zakrytie približne 37,6 percenta. Predchádzajúce zatmenie z 10. júna 2021 bolo podstatne slabšie – v Prešove zakrylo iba približne 4,2 percenta slnečného disku.

Dňa 20. marca 2015 nastalo jedno z najvýraznejších zatmení posledných desaťročí. V Prešove dosiahlo zakrytie približne 59 percent a na západe Slovenska bolo ešte väčšie. Úkaz prebiehal vysoko nad obzorom okolo poludnia, takže podmienky boli podstatne jednoduchšie než pri dnešnom večernom zatmení.

Porovnateľne silné zatmenie bolo zo Slovenska naposledy viditeľné 4. januára 2011. V Prešove bolo zakrytých približne 72 percent slnečného disku a na západe krajiny bola fáza ešte väčšia. Astronomický ústav SAV označuje práve rok 2011 za posledný prípad, keď bola zo Slovenska prekrytá podobne veľká časť Slnka ako dnes.

Mimoriadnou udalosťou bolo zatmenie 11. augusta 1999. Pás úplného zatmenia prechádzal iba približne 50 kilometrov južne od slovenských hraníc, najmä cez Rakúsko, Maďarsko a Rumunsko. Zo Slovenska bolo viditeľné ako veľmi hlboké čiastočné zatmenie, ktoré si pamätá celá generácia pozorovateľov.

Posledné úplné zatmenie viditeľné z územia dnešného Slovenska nastalo 8. júla 1842. V zasiahnutých oblastiach trvala úplná fáza približne dve minúty a trištvrte. Od tejto udalosti uplynulo 184 rokov.

Najbližšie zatmenie príde už v roku 2027

Ďalšie čiastočné zatmenie Slnka bude zo Slovenska viditeľné 2. augusta 2027. Na rozdiel od dnešného úkazu prebehne dopoludnia a Slnko bude vysoko nad obzorom, takže pozorovanie nebude také závislé od dokonale otvoreného horizontu.

V Bratislave sa začne približne o 10.14 h, maximum dosiahne o 11.18 h a skončí okolo 12.23 h. Magnitúda zatmenia dosiahne približne 0,560. V Košiciach sa začne o 10.21 h, maximum nastane o 11.23 h a koniec približne o 12.26 h; magnitúda bude okolo 0,513. Zo Slovenska teda pôjde opäť o čiastočné zatmenie.

Výraznejší míľnik príde 13. júla 2075, keď bude z časti Slovenska viditeľné prstencové zatmenie. Mesiac vtedy prejde pred stredom Slnka, jeho zdanlivý priemer však nebude dostatočne veľký na úplné prekrytie a okolo neho zostane jasný slnečný prstenec. Aj počas prstencovej fázy bude ochrana zraku nevyhnutná.

Úplné zatmenie príde až v roku 2135

Najbližšie úplné zatmenie Slnka zasiahne časť územia Slovenska 7. októbra 2135, teda 293 rokov po poslednom úplnom zatmení z roku 1842. Pás totality bude prechádzať najmä severnou, strednou a východnou časťou krajiny.

Úplnú fázu by podľa dnešných výpočtov mali vidieť napríklad Košice, Prešov, Poprad, Žilina a Prievidza. V Košiciach a Poprade môže trvať približne tri minúty a 21 sekúnd. Bratislava sa však bude nachádzať mimo pásu totality a uvidí iba veľmi hlboké čiastočné zatmenie.

Dnešný úkaz preto predstavuje výnimočnú príležitosť. Hoci zo Slovenska nebude úplný, na západe pôjde o najvýraznejšie pozorovateľné zatmenie na niekoľko ďalších desaťročí. Na úspešné sledovanie stačia tri veci: certifikovaná ochrana očí, čo najotvorenejší výhľad na západný obzor a príchod na miesto ešte pred 19. hodinou.

Fakticky overené
Preferovaný zdroj v Google

Ak vám naše články pomáhajú sledovať technológie, financie a AI v súvislostiach, pridajte si SmartArena medzi preferované zdroje v Google.

Pridať SmartArena v Google

Komentáre

Pridať komentár