Európske leto 2026 mohlo byť najsmrteľnejšie pre horúčavy. Čo znamená odhad 50-tisíc úmrtí?

Horúčavy mohli v lete 2026 súvisieť s viac ako 50-tisíc úmrtiami v skúmaných európskych mestách. Vysvetľujeme výpočet, jeho neistoty aj hranice porovnania.

Európske horúčavy v lete 2026 zanechali podľa nového vedeckého odhadu mimoriadne vysokú zdravotnú záťaž. Výskumný tím odhaduje 50 391 úmrtí súvisiacich s vysokými teplotami v 854 mestských oblastiach. Z nich 32 619 pripisuje dodatočnému otepleniu spôsobenému ľudskou činnosťou. Čísla sú závažné, no vyžadujú presné čítanie: nie sú celokontinentálnym súčtom úmrtných listov a druhý údaj sa pripočítavať k prvému nesmie.

Pre technologicky orientovaného čitateľa je dôležité aj to, ako tieto výsledky vznikli. Nejde o jednoduché spočítanie dní s tropickou teplotou. Analýza spája merané teploty, historické údaje o úmrtnosti, epidemiologický vzťah medzi teplom a rizikom smrti a klimatické modelovanie. Výsledkom je odhad na úrovni miest, ktorý môže vzniknúť skôr, než sú k dispozícii úplné zdravotnícke štatistiky. Jeho rýchlosť však nenahrádza potrebu následného overovania.

Rekord v skúmaných mestách, nie presný účet za celú Európu

Výskumníci skúmali jún, júl a august 2026 v mestských oblastiach 27 štátov Európskej únie, Spojeného kráľovstva, Nórska a Švajčiarska. V sledovaných oblastiach žije približne 173 miliónov ľudí. Odhadované číslo 50 391 preto opisuje podstatnú, ale stále iba čiastočnú vzorku obyvateľstva skúmaných krajín. Nepokrýva všetky obce, vidiecke oblasti ani horúce obdobie v máji, ktoré sa do trojmesačného výpočtu nezahrnulo.

Prirovnanie k minulosti ukazuje veľkosť zmeny. Historická analýza toho istého výskumného okruhu uvádza za leto 2022 v 854 mestách odhad 29 480 úmrtí súvisiacich s horúčavou. Hodnota oznámená za rok 2026 je približne o 71 percent vyššia. Označenie „najs­mrteľnejšie leto“ je preto primerané vzťahovať na porovnanie v rámci skúmaného mestského súboru a použitého modelovania, nie bez výhrad na každé leto v celej Európe.

Aj zdanlivo priamočiare porovnanie má hranice. Historická publikácia skúma obdobie do roku 2025 a uvádza pre zahrnuté mestá populáciu takmer 160 miliónov, kým pri novom odhade sa uvádza približne 173 miliónov. Rozdiel môže súvisieť s použitými populačnými údajmi a nastavením analýz. Samotný počet úmrtí preto nie je čistým meradlom toho, o koľko sa zvýšila individuálna pravdepodobnosť úmrtia. Pri hodnotení trendu treba sledovať aj vekovú štruktúru, veľkosť populácie a metodiku.

Čo vedci skutočne počítajú

Úmrtie, pri ktorom horúčava prispela k zhoršeniu zdravotného stavu, sa nemusí v evidencii objaviť ako smrť „na teplo“. Epidemiologický model preto vychádza zo vzťahu medzi teplotou a úmrtnosťou pozorovaného v minulosti. Pre konkrétne mesto a vekovú skupinu odhaduje, ako sa riziko mení, keď teplota stúpne nad úroveň, pri ktorej bola úmrtnosť najnižšia. Tento vzťah potom aplikuje na teploty počas skúmaného leta.

Číslo 50 391 vyjadruje modelovanú záťaž pripísateľnú horúčave za uvedené tri mesiace. Neznamená, že výskumníci identifikovali 50 391 konkrétnych zosnulých, ktorým bola na úmrtnom liste uvedená vysoká teplota. Takisto nejde o všetky úmrtia v mestách počas leta. Je to odhad tej časti úmrtnosti, ktorá podľa štatistického vzťahu súvisí s teplotami vyššími, než je miestna úroveň s najnižším rizikom.

Druhý krok odpovedá na odlišnú otázku. Tím porovnáva skutočne zaznamenané teplotné podmienky s modelovaným scenárom sveta bez dodatočného oteplenia spôsobeného človekom. V oboch scenároch uplatní vzťah medzi teplotou a úmrtnosťou. Rozdiel medzi výsledkami predstavuje odhad vplyvu klimatickej zmeny: v tomto prípade 32 619 úmrtí, teda približne 65 percent z celkovej modelovanej záťaže horúčavou. Nejde o tvrdenie, že pri každom jednotlivom úmrtí možno spätne určiť klimatickú zmenu ako osobnú príčinu smrti.

Metodické východiská možno preskúmať aj v samostatnej štúdii tímu publikovanej 14. októbra 2026 v časopise Nature Health. Tá však končí rokom 2025. Za obdobie rokov 2000 až 2025 odhadla v skúmaných mestách 430 365 úmrtí súvisiacich s horúčavou, z ktorých viac ako polovicu pripísala otepleniu spôsobenému ľuďmi. Podiel pripisovaný tomuto otepleniu v jej modeli vzrástol z 39 percent v roku 2000 na 68 percent v roku 2025. Tieto historické výsledky poskytujú kontext; nie sú nezávislým potvrdením počtu úmrtí za leto 2026.

Odporúčame

Dôležité Veda 30. septembra 2026

Let FZ1073 prudko stratil výšku. Infografika ukazuje, čo vieme – a čo z dát nevyčítame

Let FZ1073 po konflikte v kokpite prudko stratil výšku a pristál v Saudskej Arábii. Záznam letu ukazuje dramatický priebeh, nie však príčinu ani presné zaťaženie.

12 min 0

Dôležité Veda 22. októbra 2026

Oteplenie o 2,8 °C nie je nevyhnutné. Správa UNEP ukazuje, čo rozhodne o ďalšom vývoji

UNEP odhaduje pri súčasných politikách oteplenie o 2,8 °C. Rozhodujúci rozdiel nie je len medzi sľubmi a činmi, ale aj v rýchlosti znižovania emisií.

10 min 0

Čo potvrdzujú teplotné merania

Merania klimatickej služby Copernicus potvrdzujú, že západná Európa zažila v lete 2026 najteplejšie leto vo svojom zázname. Priemerná teplota regiónu dosiahla 21,7 °C, približne o 2,5 °C viac než priemer rokov 1991 až 2020. Európa ako celok pritom zaznamenala tretie najteplejšie leto. Tento rozdiel je dôležitý: rekord západoeurópskej oblasti automaticky neznamená rekord v rovnakej miere na každom mieste kontinentu.

Copernicus zároveň zaznamenal 17 dní, počas ktorých malo aspoň 60 percent západnej Európy teploty nad 30 °C. Silný tepelný stres v regióne pretrvával rekordných 41 dní. Klimatická služba tým nezávisle potvrdzuje rozsah a vytrvalosť vysokých teplôt. Z jej meraní však nemožno priamo vyčítať počet úmrtí: ten vyžaduje epidemiologické vyhodnotenie a závisí aj od toho, kto bol teplu vystavený a aké boli miestne podmienky.

Riziko sa neviaže iba na jeden najhorúcejší deň. Podľa výskumníkov pripadla významná časť odhadovanej záťaže na vlnu horúčav od 17. júna do 1. júla. Opakované horúce dni môžu predlžovať vystavenie organizmu teplu; dôležitá je aj možnosť ochladenia v noci. Pri interpretácii sezóny je preto užitočnejšie sledovať trvanie a načasovanie vĺn horúčav než iba najvyššiu teplotu z jedného teplomera.

Neistota: prečo sa odhady môžu líšiť od úradných údajov

Nezávislí odborníci oslovení Science Media Centre Spain upozorňujú na zásadné obmedzenie: odhad pre leto 2026 nevychádza z úplného súboru skutočne pozorovaných úmrtí počas tohto leta. Je založený na teplotách a epidemiologických modeloch. Jeden z odborníkov poukazuje aj na to, že použitie teploty s minimálnou úmrtnosťou ako hranice môže vytvárať vyššie odhady než postupy, ktoré sledujú prekročenie prahu výrazného nárastu rizika. To výsledok automaticky nevyvracia, ale vysvetľuje, prečo sa nemá zamieňať s úradnou štatistikou.

Rozdiel medzi prístupmi vidno na príklade Španielska. Nová mestská analýza tam odhaduje 6 824 úmrtí súvisiacich s horúčavou počas júna až augusta. Španielsky monitorovací systém MoMo podľa odborníkov uvádza za rok 2026 odlišný údaj a sleduje inak vymedzené obdobie. Čísla nemožno jednoducho odčítať ani použiť ako dôkaz, že jeden systém „našiel“ ľudí, ktorých druhý prehliadol. Porovnávajú sa rôzne geografické rozsahy, časové okná a výpočtové postupy.

Užitočnú kontrolu poskytuje aj Spojené kráľovstvo, hoci nejde o priame overenie celoeurópskeho výsledku. Britská zdravotná agentúra UKHSA na základe registrácií úmrtí predbežne odhadla 2 877 úmrtí spojených s dvoma epizódami horúčav v Anglicku počas mája a júna 2026. Samostatná rýchla modelová analýza vedcov odhadla za májové a júnové vlny v Anglicku a Walese viac ako 2 700 úmrtí. Hodnoty sú podobného rádu, ale územie, presné dni aj metóda sa líšia. Nie je správne vydávať ich za dve totožné merania.

Opatrnosť platí aj pri slovách „podhodnotenie“ a „rekord“. Vynechanie vidieka a mája znamená, že číslo 50 391 nepokrýva všetku potenciálnu záťaž horúčavou v skúmaných krajinách. To však neodstraňuje neistotu samotného modelu, ktorý môže mať rozdielne chyby podľa miestnych dát a predpokladov. Najpresnejšie je hovoriť o rekordne vysokom odhade pre vymedzené mestá a obdobie, nie o definitívnom sčítaní všetkých európskych obetí.

Česko má odhad, Slovensko z týchto údajov nie

Podľa správy o výskume pripadá na zahrnuté české mestské oblasti s viac ako 2,5 milióna obyvateľov odhad 701 úmrtí súvisiacich s horúčavou. Z toho 425 tím pripisuje dodatočnému otepleniu spôsobenému ľuďmi. Číslo 701 preto nie je celkovým údajom za Českú republiku. Rovnako nemožno na základe českého odhadu automaticky vypočítať počet úmrtí na Slovensku: odlišné sú teplotné podmienky, vekové zloženie aj rozsah zahrnutých miest.

Z vekového pohľadu patria medzi najohrozenejších najstarší obyvatelia. Správa uvádza viac než 22-tisíc odhadovaných úmrtí medzi ľuďmi vo veku aspoň 85 rokov. Model však pripisuje horúčave aj viac ako 800 úmrtí vo vekovej skupine 20 až 44 rokov. Tieto dve hodnoty zároveň ukazujú, prečo nestačí opisovať extrémne teplo výlučne ako problém seniorov, hoci ochrana starších ľudí zostáva kľúčovou prioritou.

Čo zistenia znamenajú pre mestá a verejné zdravie

Praktický odkaz nie je závislý od poslednej číslice odhadu. Mestá potrebujú vedieť včas identifikovať horúce obdobia, informovať ohrozených obyvateľov a zabezpečiť možnosti ochladenia. Technológie tu majú podpornú úlohu: meteorologické dáta, systémy včasného varovania a priebežné sledovanie zdravotných dôsledkov pomáhajú rozhodovať, kedy a kde konať. Samy osebe však nevyriešia situáciu človeka, ktorý nemá prístup k chladnejšiemu priestoru alebo pomoc od okolia.

Svetová zdravotnícka organizácia odporúča počas horúčav obmedziť pobyt v najteplejšej časti dňa, pravidelne piť vodu, udržiavať bývanie čo najchladnejšie a kontaktovať ľudí, ktorí môžu byť zvlášť ohrození alebo žijú sami. Ide o všeobecné odporúčania, nie o vyhodnotenie toho, koľkým úmrtiam by konkrétne opatrenie zabránilo v lete 2026. Pri dlhodobej ochrane treba zároveň riešiť podobu budov, dostupnosť tieňa a verejných chladných priestorov.

Dve roviny riešenia sa nedajú zamieňať. Prispôsobenie miest a zdravotníctva znižuje riziko pri horúčavách, ktoré už prichádzajú. Obmedzovanie emisií skleníkových plynov zas mieri na ďalšie zosilňovanie tepla. Nový odhad ukazuje možný rozsah zdravotného dôsledku, Copernicus potvrdzuje mimoriadne teplotné podmienky a nezávislí epidemiológovia pripomínajú hranice výpočtu. Práve spoločné čítanie týchto troch typov dôkazov dáva presnejší obraz než samotný titulok s číslom 50-tisíc.