Fico chce od januára 2027 zrušiť transakčnú daň. Rozpočet musí nájsť náhradu

Premiér Robert Fico chce od januára 2027 zrušiť transakčnú daň. Firmám by klesli náklady, štátny rozpočet však musí nahradiť výpadok stoviek miliónov eur inými opatreniami.

Slovenská vláda začala pripravovať úplné zrušenie dane z finančných transakcií. Premiér Robert Fico požiadal ministra financií Ladislava Kamenického a štátneho tajomníka Radovana Majerského, aby pripravili legislatívne a technické opatrenia s plánovanou účinnosťou od 1. januára 2027. Oznámenie zatiaľ predstavuje politický zámer a zadanie pre rezort financií, nie schválenú zmenu zákona. Firmy preto musia transakčnú daň naďalej platiť podľa súčasných pravidiel.

Zrušenie transakčnej dane ešte nie je definitívne

Na ukončenie dane bude potrebné zmeniť alebo zrušiť zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií. Návrh musí pripraviť ministerstvo financií, následne ho musí schváliť vláda a Národná rada SR. Dovtedy zostáva súčasná právna úprava účinná.

Fico požaduje účinnosť od začiatku roka 2027, čo je z pohľadu bánk a účtovníctva najjednoduchší termín. Daň sa vykazuje v mesačných obdobiach a finančné inštitúcie ju automaticky strhávajú pri dotknutých transakciách. Zmena od prvého januára by zabránila tomu, aby počas jedného kalendárneho roka platili dva rozdielne režimy.

Oznámenie znamená obrat oproti skoršiemu postoju vlády. Premiér a minister financií v predchádzajúcom období úplné zrušenie podmieňovali tým, že štát nájde náhradu za výpadok niekoľkých stoviek miliónov eur. Zatiaľ nebolo oznámené, ktoré príjmy alebo výdavky majú tento priestor vytvoriť.

Ako transakčná daň funguje v roku 2026

Daň sa pri bežnom bankovom prevode vypočítava vo výške 0,4 percenta z odchádzajúcej platby, najviac však 40 eur za jednu transakciu. Pri úhrade faktúry za 5 000 eur predstavuje daň 20 eur. Pri prevode 30 000 eur by výpočet dosiahol 120 eur, pre horný limit však firma zaplatí 40 eur.

Výber hotovosti je zaťažený sadzbou 0,8 percenta bez maximálneho stropu. Pri výbere 18 000 eur tak daň dosahuje 144 eur. Za použitie každej platobnej karty vydanej k transakčnému účtu sa zároveň platí paušálna daň dve eurá za rok, v ktorom bola karta použitá.

Samotná platba kartou za tovar alebo službu nepodlieha percentuálnej transakčnej dani. Výnimkou je výber hotovosti kartou, na ktorý sa uplatňuje sadzba 0,8 percenta. Daň sa netýka ani prijatých platieb, pretože jej základom sú najmä peniaze odpísané z účtu daňovníka.

Osobitný režim sa vzťahuje na preúčtované náklady. Sadzba je 0,4 percenta a v niektorých prípadoch nemusí mať horný limit 40 eur, pokiaľ daňovník nevie preukázať konkrétne pôvodné transakcie. Práve podobné situácie zvýšili administratívnu zložitosť dane pre skupiny spoločností a firmy využívajúce centrálne platenie spoločných nákladov.

Živnostníci ju od januára neplatia

Pôvodná podoba zákona zahŕňala právnické osoby aj fyzické osoby – podnikateľov. Od 1. januára 2026 sa však okruh daňovníkov zúžil a v súčasnosti ho tvoria predovšetkým právnické osoby so sídlom na Slovensku a vybrané zahraničné spoločnosti alebo ich stále prevádzkarne. Živnostníci a ďalšie fyzické osoby podnikajúce vo vlastnom mene už daňovníkmi nie sú.

Daň dnes platia najmä obchodné spoločnosti, teda spoločnosti s ručením obmedzeným, akciové spoločnosti a ďalšie právnické osoby, pokiaľ nepatria medzi zákonné výnimky. Zákon oslobodzuje napríklad Sociálnu poisťovňu, rozpočtové a príspevkové organizácie, obce, vyššie územné celky, vybrané neziskové subjekty, školy a niektoré verejné inštitúcie.

Vyradenie živnostníkov znížilo administratívnu a finančnú záťaž menších podnikateľov, zároveň však zmenšilo daňový základ. Suma, ktorú by štát stratil úplným zrušením v roku 2027, preto nebude totožná s pôvodnými odhadmi vypracovanými pred úpravou okruhu daňovníkov.

Odporúčame

Biznis 21. augusta 2026

Povinné eFaktúry od roku 2027: systém je pripravený, firmy si musia vybrať digitálneho poštára

Finančná správa dokončila infraštruktúru eFaktúr. Od januára 2027 budú platitelia DPH povinne vystavovať štruktúrované doklady a tuzemské subjekty ich musia vedieť prijímať cez digitálneho poštára.

17 min 0

Slovensko 19. augusta 2026

Letisko Bratislava v júli odbavilo 619 902 cestujúcich. Wizz Air pridá linku do Sarajeva

Letisko Bratislava v júli odbavilo 619 902 cestujúcich a už po siedmich mesiacoch prekonalo celý rok 2025. Wizz Air pridá v decembri linku do Sarajeva.

9 min 0

Pôvodné očakávania boli vyššie

Pri schvaľovaní konsolidačného balíka sa daň z finančných transakcií považovala za jeden z hlavných nových príjmov štátu. Pôvodné rozpočtové materiály počítali s výnosom približne 464 miliónov eur v roku 2025, 618 miliónov eur v roku 2026 a 651 miliónov eur v roku 2027.

Tieto čísla vychádzali zo širšieho pôvodného nastavenia a nemožno ich automaticky považovať za aktuálny odhad výpadku po zrušení dane. Výber v prvých mesiacoch zaostával za očakávaniami a od roku 2026 už daň neplatia živnostníci. Premiér preto hovorí všeobecne o výpadku niekoľkých stoviek miliónov eur, nie o pôvodne plánovaných 651 miliónoch.

Aj nižšia suma však bude pre rozpočet významná. Daň je opakovaným príjmom, ktorý štát získava pri každodenných platbách firiem. Jej zrušenie preto nebude jednorazovým výdavkom, ale trvalým znížením príjmov v každom ďalšom roku.

Rozpočtový priestor je obmedzený

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť v júli 2026 odhadla, že na dosiahnutie vládneho rozpočtového cieľa pre rok 2027 budú potrebné dodatočné opatrenia približne za 1,2 miliardy eur. Bez nich by deficit verejnej správy podľa rady prekročil päť percent HDP. Tento odhad vznikol ešte pred oznámením plánovaného zrušenia transakčnej dane.

Ak vláda daň zruší bez náhradného opatrenia, potreba konsolidácie sa ďalej zvýši. Alternatívou je akceptovať vyšší deficit, čo by však znamenalo rýchlejší rast verejného dlhu a väčšie úrokové náklady.

Vláda preto bude musieť zvoliť jednu alebo kombináciu troch ciest: znížiť výdavky, zvýšiť iné príjmy alebo upraviť svoj plánovaný cieľ deficitu. Kým ministerstvo financií nepredstaví návrh rozpočtu na rok 2027, nie je možné určiť, kto bude zrušenie dane reálne financovať.

Firmám klesnú priame aj administratívne náklady

Najviditeľnejším dôsledkom bude zníženie nákladov na odchádzajúce bankové prevody. Firma, ktorá pravidelne platí dodávateľom, mzdy, nájom, energie alebo splátky financovania, dnes odvádza daň pri každom zdaniteľnom prevode.

Zaťaženie závisí viac od objemu a počtu platieb než od ziskovosti podniku. Spoločnosť s nízkou maržou a vysokým obratom môže zaplatiť vyššiu transakčnú daň než ziskovejšia firma s menším množstvom odchádzajúcich platieb. Daň tak nezaťažuje vytvorený zisk, ale samotný pohyb peňazí.

Po jej zrušení odpadnú aj náklady na posudzovanie výnimiek, preúčtovaných nákladov, zahraničných účtov a transakcií, pri ktorých je platiteľom dane samotná firma. Banky prestanú daň automaticky zrážať a podniky využívajúce zahraničné platobné účty už nebudú musieť pripravovať súvisiace vlastné oznámenia podľa doterajších pravidiel.

Zjednodušenie môže byť citeľné najmä pre skupiny spoločností, ktoré centralizujú platby alebo si navzájom preúčtovávajú náklady. Pri nich vznikali otázky, či ide o bežnú refakturáciu alebo zdaniteľný preúčtovaný náklad a či možno uplatniť horný limit.

Daň ovplyvnila správanie firiem

Horný limit 40 eur motivuje niektoré firmy spájať viac faktúr do jednej platby. Finančná správa vo vlastnom príklade uvádza, že súhrnná úhrada troch faktúr v hodnote 30 000 eur je zdanená sumou 40 eur, hoci samostatné prevody by mohli viesť k vyššiemu celkovému odvodu.

Rozdiel medzi zdanením bankového prevodu a platby kartou podporil aj zmenu platobných návykov. Niektoré podniky uprednostňovali kartu, započítanie pohľadávok alebo hotovosť, ak im to ich prevádzka umožňovala. Objavili sa aj prípady, keď podnikatelia žiadali zákazníkov o hotovostné platby, ktoré potom použili pri ďalších nákupoch bez opätovného pohybu cez účet.

Nie každá optimalizácia je nezákonná. Z ekonomického hľadiska však znamená, že firmy prispôsobujú načasovanie a spôsob platieb dani namiesto toho, aby si vyberali najefektívnejší obchodný postup. Zrušenie by tieto motivácie obmedzilo.

Výrazné zrýchlenie rastu nie je isté

Premiér spojil zrušenie dane s očakávaním silnejšieho hospodárskeho rastu. Presný odhad vplyvu na HDP však nepredstavil. Účinok bude závisieť od veľkosti skutočnej úspory firiem a najmä od toho, čím vláda chýbajúci príjem nahradí.

Ak štát výpadok pokryje znížením neefektívnych prevádzkových výdavkov, zmena môže byť pre ekonomiku priaznivejšia. Firmám zostane viac zdrojov na investície, mzdy alebo znižovanie cien bez toho, aby štát zvýšil inú daň.

Ak však vláda súčasne zvýši daň z príjmov, DPH, odvody alebo poplatky, časť pozitívneho účinku sa iba presunie medzi rôznymi formami zaťaženia. Podobne môže rýchle a plošné znižovanie produktívnych verejných investícií oslabiť rast napriek zrušeniu transakčnej dane.

Analýza RRZ o štruktúre konsolidácie uvádza, že nižšie zdaňovanie ekonomickej aktivity môže podporovať dlhodobý rast, ak je sprevádzané úsporami na prevádzke štátu a vhodnejšou skladbou ostatných opatrení. Samotné zrušenie jednej dane preto nemožno oddeliť od celého rozpočtového balíka.

Náhradou môže byť iná daň alebo úspora

Ministerstvo financií zatiaľ neoznámilo konkrétny kompenzačný mechanizmus. Do úvahy teoreticky prichádzajú úspory vo výdavkoch štátu, obmedzenie dotácií, vyššie nedaňové príjmy alebo úprava iných daní a odvodov.

Pre firmy bude dôležité, aby sa transakčná daň iba nepremenovala alebo nenahradila opatrením s podobným ekonomickým účinkom. Zrušenie platby pri bankových prevodoch by stratilo časť významu, ak by podniky súčasne čelili porovnateľnému zvýšeniu dane z príjmu, osobitného odvodu alebo nákladov práce.

Rovnako podstatná bude trvalosť prijatého riešenia. Výpadok opakovaného daňového príjmu nemožno dlhodobo financovať jednorazovým predajom majetku alebo dočasnou dividendou štátnej spoločnosti bez toho, aby sa rozpočtový problém presunul do ďalšieho roka.

Banky budú musieť upraviť systémy

Daň vo väčšine prípadov vyberajú banky automaticky pri odpísaní platby z transakčného účtu. Zrušenie preto vyžaduje zmeny v bankových systémoch, výpisoch, účtovaní a pravidelnom odvádzaní dane finančnej správe.

Rezort financií bude musieť vyriešiť aj prechodné situácie. Patrí medzi ne zaúčtovanie platieb zadaných na konci decembra a spracovaných až v januári, posledné zdaňovacie obdobie, opravy nesprávne zrazenej dane a vysporiadanie povinností firiem, ktoré si daň počítajú samy.

Práve potreba technických úprav vysvetľuje, prečo premiér poveril ministerstvo prípravou niekoľko mesiacov pred plánovanou účinnosťou. Banky a podnikové účtovné systémy budú potrebovať konečné znenie zákona v dostatočnom predstihu pred koncom roka.

Firmy zatiaľ nemajú meniť platobné postupy

Kým novela nenadobudne účinnosť, právnické osoby musia pokračovať v plnení všetkých existujúcich povinností. Banky budú daň naďalej strhávať a firmy používajúce zahraničné účty alebo riešiace preúčtované náklady ju musia vypočítať a odviesť podľa platného zákona.

Podniky by preto nemali plánovať rozpočet na rok 2027 s istotou, že daň skončí, kým parlament novelu definitívne neschváli. Môžu však pripraviť dva scenáre – pokračovanie súčasného režimu a jeho ukončenie od januára.

Pre finančné plánovanie bude rozhodujúci aj návrh náhradných opatrení. Firma môže na transakčnej dani ušetriť, ale súčasne zaplatiť viac na inej dani, odvodoch alebo regulovaných poplatkoch. Čistý účinok bude známy až po predstavení celého rozpočtu na rok 2027.

Zrušenie dane rieši iba jednu časť konsolidácie

Transakčná daň patrila medzi najkritizovanejšie opatrenia konsolidačného balíka. Jej odstránenie by znížilo náklady bankových prevodov, odstránilo časť administratívy a obmedzilo motiváciu prispôsobovať platobné správanie daňovým pravidlám.

Zároveň však odoberie verejným financiám pravidelný príjem v čase, keď už podľa RRZ chýbajú na dosiahnutie budúcoročného rozpočtového cieľa opatrenia približne za 1,2 miliardy eur. Bez jasnej náhrady by zrušenie zvýšilo deficit a tlak na rast verejného dlhu.

Kľúčovou informáciou preto nebude iba dátum 1. januára 2027. Rozhodujúce bude, akú novelu ministerstvo financií pripraví, aký výpadok vyčísli a ktoré opatrenia vláda zaradí do rozpočtu ako jeho náhradu. Až potom bude možné posúdiť, či zrušenie transakčnej dane skutočne zníži celkové zaťaženie slovenských firiem, alebo ho iba presunie na inú položku.