Horúčavy zasiahli Slovensko: výstraha 3. stupňa sa v pondelok rozšíri. Ako ochladiť byt bez klimatizácie

Horúčavy sa cez víkend rozšíria na väčšinu Slovenska a v pondelok zasiahne juh tretí stupeň výstrahy. Prinášame rady pre zdravie aj chladnejšiu domácnosť bez klimatizácie.

Slovensko zasiahla ďalšia vlna vysokých teplôt. Podľa priložených máp Slovenského hydrometeorologického ústavu sa výstrahy v nedeľu 2. augusta rozšíria najmä na juh a do nižších polôh. V pondelok 3. augusta má najvyšší tretí stupeň pokryť veľkú časť západného a južného Slovenska aj viaceré okresy na východe. Na severe bude prevažne platiť prvý stupeň a v strednom páse krajiny druhý stupeň. Aktuálne výstrahy SHMÚ sa môžu pri ďalších aktualizáciách meniť.

V nedeľu bude najhorúcejší juh

V sobotu 1. augusta mapa výstrah pred vysokými teplotami ešte neukazovala nebezpečný jav. Situácia sa výrazne zmení v nedeľu, keď výstrahy pokryjú väčšinu južnej polovice Slovenska a veľkú časť východu.

Najvyšší tretí stupeň je na nedeľnej mape vyznačený v páse južných okresov stredného Slovenska. Druhý stupeň sa týka značnej časti juhozápadu, stredu a juhovýchodu krajiny. Prvý stupeň platí v prechodnom pásme a vo viacerých okresoch východného Slovenska. Časť severu zostáva bez výstrahy.

V pondelok sa situácia ešte zhorší. Tretí stupeň sa podľa mapy rozšíri od západného Slovenska cez juh strednej časti krajiny až po juhovýchod. Druhostupňové výstrahy zostanú najmä v centrálnej časti územia a na severovýchode, zatiaľ čo severné okresy budú prevažne pod prvým stupňom.

Čo znamenajú stupne výstrah SHMÚ

Prvý stupeň výstrahy pred vysokými teplotami sa vydáva pri očakávanej teplote najmenej 33 °C. Druhý stupeň zodpovedá teplote najmenej 35 °C a tretí, najvyšší stupeň, najmenej 38 °C.

Pri prvom stupni už môže dôjsť k prehriatiu organizmu, malátnosti, ospalosti, bolestiam hlavy, závratom alebo nevoľnosti. Pri druhom a treťom stupni rastie riziko vážnych kolapsových stavov, najmä u citlivejších skupín obyvateľstva.

Úrad verejného zdravotníctva pri treťom stupni odporúča pobyt vonku obmedziť na minimum a upozorňuje, že opatrnosť je potrebná aj v interiéri. Rozpálený byt bez dostatočného nočného ochladenia môže byť pre organizmus podobnou záťažou ako pobyt vonku.

Najviac ohrozené sú deti a seniori

Vyššiu pozornosť potrebujú malé deti, seniori, tehotné ženy a ľudia s chronickými ochoreniami. Riziko je väčšie najmä pri srdcovo-cievnych, dýchacích, obličkových alebo duševných ochoreniach a pri obmedzenej pohyblivosti. Citlivejší môžu byť aj ľudia s nadváhou, pracovníci vonku a osoby žijúce osamote.

Rodina by mala počas najhorúcejších dní pravidelne skontrolovať starších alebo chorých príbuzných. Nestačí iba telefonát ráno. Dôležité je overiť, či majú dostatok vody, zatienené okná, funkčný ventilátor a či sa u nich neobjavujú príznaky prehriatia.

Ľudia užívajúci lieky by ich nemali svojvoľne vysádzať ani meniť dávkovanie. Niektoré prípravky môžu ovplyvniť hospodárenie organizmu s vodou alebo byť citlivé na skladovanie pri vysokej teplote. V prípade pochybností je vhodné obrátiť sa na lekára alebo lekárnika.

Pite skôr, než pocítite smäd

Základom ochrany pred horúčavou je pravidelný pitný režim. Smäd sa nemusí objaviť včas, najmä u seniorov, preto je vhodné piť menšie množstvá priebežne počas celého dňa. Prednosť má čistá voda, nesladené nápoje alebo minerálna voda striedaná s obyčajnou vodou. ÚVZ odporúča piť pravidelne aj bez pocitu smädu.

WHO uvádza ako všeobecnú orientáciu približne jeden pohár vody za hodinu a najmenej dva až tri litre denne. Potreba tekutín však závisí od telesnej hmotnosti, aktivity, zdravotného stavu a množstva potenia. Ľudia, ktorí majú od lekára obmedzený príjem tekutín pre ochorenie srdca alebo obličiek, by sa mali držať individuálnych odporúčaní.

Obmedziť treba alkohol, ktorý zhoršuje schopnosť tela regulovať teplotu. Nevhodné sú aj veľké množstvá kofeínu a veľmi sladké nápoje. Pri výraznom potení a dlhšej fyzickej aktivite môžu pomôcť nápoje s elektrolytmi, nemali by však nahrádzať bežnú vodu počas celého dňa.

Odporúčame

Dôležité Osobné financie 10. júna 2026

Letný cestovateľský špeciál: Ako platiť kartou v zahraničí a neprerobiť na kurze

Platba kartou v zahraničí býva pohodlná aj bezpečná, no nesprávna voľba meny, bankomatu či roamingu môže predražiť dovolenku už na prvý pohľad…

10 min 0

Dôležité Správy 21. júna 2026

Letný cestovateľský špeciál: Roaming, eSIM a mobilné dáta na dovolenke

Na dovolenke stačí pár zlých nastavení a účet za mobil vyskočí nepríjemne vysoko. Pozreli sme sa, kedy vyhrá roaming, eSIM alebo lokálna SIM, a kde Slováci ušetria.

17 min 0

Von vychádzajte ráno alebo večer

Nákupy, cestovanie, šport a prácu v záhrade je vhodné naplánovať na skoré ráno alebo večer. V najteplejšej časti dňa treba obmedziť fyzickú záťaž a zostať podľa možností v tieni alebo v chladnejšej budove. Pri treťom stupni výstrahy ÚVZ pobyt v exteriéri neodporúča.

Oblečenie by malo byť ľahké, voľné a svetlé. Pri pobyte vonku pomáha pokrývka hlavy, slnečné okuliare a ochranný krém s faktorom najmenej SPF 30. Ani opaľovací krém však nechráni pred prehriatím, preto je stále potrebný tieň a pravidelné prestávky.

Rozpálené auto je životu nebezpečné. Deti, seniorov odkázaných na pomoc ani zvieratá nemožno nechať v zaparkovanom vozidle ani na krátky čas a ani pri pootvorenom okne.

Ako ochladiť byt bez klimatizácie

Najväčšou chybou je nechať okná otvorené počas celého horúceho dňa. Ak je vonku teplejšie než vnútri, otvorené okno privádza do bytu ďalšie teplo. Vetrajte preto najmä neskoro večer, v noci a skoro ráno, keď je vonkajšia teplota nižšia. Ideálne je vytvoriť krátky prievan medzi protiľahlými oknami.

Hneď ráno okná zatvorte a zatiahnite žalúzie, rolety alebo hrubšie závesy. Zatienené by mali zostať predovšetkým okná orientované na juh a západ, ktoré prijímajú najviac popoludňajšieho slnka. WHO odporúča počas dňa blokovať priame slnečné žiarenie a okná otvoriť až po poklese vonkajšej teploty.

Vypnite zariadenia, ktoré práve nepotrebujete. Počítače, veľké televízory, herné konzoly, klasické žiarovky a ďalšia elektronika premieňajú časť elektriny na teplo. Počas najhorúcejších hodín nepoužívajte rúru a dlhé varenie presuňte na ráno alebo večer.

Ventilátor môže zlepšiť pocitovú teplotu tým, že urýchľuje odparovanie potu. Neochladzuje však vzduch v miestnosti a pri extrémne vysokej vnútornej teplote nesmie byť jedinou ochranou. Treba ho kombinovať s pitným režimom, zatienením, ochladzovaním pokožky a nočným vetraním.

Pomôcť môže chladnejšia sprcha, vlhká utierka na krku a zápästiach alebo rozprašovač s vodou. Používajte ľahkú posteľnú bielizeň a na spánok si vyberte najchladnejšiu miestnosť, prípadne nižšie podlažie domu.

WHO odporúča udržiavať obytný priestor podľa možností pod 32 °C cez deň a pod 24 °C v noci, čo je dôležité predovšetkým pre deti, seniorov a chronicky chorých. Ak sa domácnosť nedá ochladiť, vhodným riešením môže byť stráviť dve až tri najhorúcejšie hodiny v chladnejšej verejnej budove.

Čomu sa počas horúčav vyhnúť

Nevhodná je intenzívna fyzická aktivita na priamom slnku, alkohol, veľké množstvo kávy, ťažké jedlá a celodenné vetranie rozpáleným vonkajším vzduchom. Horúci sporák alebo rúra môžu teplotu v menšom byte zvýšiť práve v čase, keď sa ho snažíte ochladiť.

Kočík s dieťaťom nezakrývajte suchou dekou alebo hrubou látkou. Takéto zakrytie obmedzuje prúdenie vzduchu a môže teplotu vo vnútri ešte zvýšiť. Dieťa má zostať v tieni, v ľahkom oblečení a pod pravidelnou kontrolou.

Ani kúpanie nie je bez rizika. Do vody nevstupujte prudko po dlhom pobyte na slnku, nekúpte sa osamote a vyhnite sa alkoholu. Ochladenie tela má byť postupné.

Ako rozpoznať prehriatie

Varovnými príznakmi sú silný smäd, bolesť hlavy, slabosť, závraty, nevoľnosť, svalové kŕče, ospalosť alebo nezvyčajná podráždenosť. Človeka treba presunúť do tieňa alebo chladnej miestnosti, uvoľniť mu oblečenie, ochladzovať ho vlhkými uterákmi a podávať vodu po menších dúškoch.

Zmätenosť, porucha vedomia, kŕče, kolaps alebo veľmi horúca pokožka môžu znamenať úpal či život ohrozujúci úžeh. V takom prípade treba okamžite volať tiesňovú linku 155 alebo 112 a začať človeka ochladzovať ešte pred príchodom záchranárov. Osobe v bezvedomí sa tekutiny nepodávajú; treba ju uložiť na bok a sledovať dýchanie.

Výstrahy sa môžu ešte meniť

Mapy SHMÚ použité pri príprave článku boli aktualizované 1. augusta 2026 o 18.33 h. Výstrahy sa môžu podľa ďalšieho vývoja počasia rozšíriť, zúžiť alebo časovo upraviť. Pred cestou, športom či prácou vonku je preto potrebné skontrolovať najnovšiu mapu SHMÚ.