Kľúčové body:
-
Zúčtovanie vo Washingtone
Americký prezident podmieňuje prežitie NATO zapojením európskych flotíl do vojenského odblokovania kľúčovej ropnej cesty.
-
Jednotný odpor spojencov
Nemecko a Veľká Británia považujú konflikt za sólovú akciu USA a Izraela, odmietajú vyslať vojakov a hľadajú diplomatické východiská.
-
Rozvrat na Blízkom východe
Nový iránsky vodca utrpel pri bombardovaní devastačné zranenia a podľa tajných správ leží v kóme pod ochranou Vladimira Putina v Moskve.
Zablokovaný Hormuzský prieliv drví svetové trhy. Zatiaľ čo Donald Trump vydiera Alianciu a žiada vojenskú pomoc, európske mocnosti odmietajú intervenciu. Iránsky režim medzitým bojuje o prežitie.
Februárové údery Spojených štátov a Izraela na iránske ciele mali byť demonštráciou sily. Namiesto toho odpálili globálnu ekonomickú bombu. Iránske Revolučné gardy zahnali svet do kúta tým, že de facto odstrihli Hormuzský prieliv – úžinu, cez ktorú prúdi pätina svetových dodávok ropy a zemného plynu. Následky boli okamžité. Zastrašené poisťovne vyhnali prirážky za riziko do astronomických výšin, tankery zastavili motory a ceny na energetických burzách začali trhať rekordy.
Biely dom neostal ticho. Americké letectvo zrovnalo so zemou strategický iránsky ropný terminál na ostrove Charg a Donald Trump avizoval nasadenie vlastných lodí na ochranu obchodných trás. Zabezpečiť taký obrovský priestor pod neustálou hrozbou iránskych rakiet je však pre samotný Washington príliš veľké sústo. Americký prezident preto obrátil pozornosť na Európu.
Ultimátum, ktoré narazilo na stenu
Donald Trump si neberie servítku pred ústa. V rozhovore pre Financial Times vytiahol kartu, ktorá mala európskych lídrov okamžite postaviť do pozoru: ak štáty EÚ nepošlú do Perzského zálivu svoje vojnové lode, Severoatlantickú alianciu podľa neho čaká veľmi temná budúcnosť.
Z pohľadu americkej administratívy je rovnica jednoduchá – USA nesú finančné bremeno ukrajinskej vojny, zatiaľ čo Európa a Čína sú od arabskej ropy závislé oveľa viac než samotná Amerika.
Tento geopolitický nátlak však narazil na nečakaný odpor. Namiesto sľubov o vyslaní krížnikov prišla z Berlína a Londýna ľadová sprcha. Nemecký kancelár Friedrich Merz otvorene vyhlásil, že vojna s Iránom sa Severoatlantickej aliancie netýka.
Európski lídri cítia krivdu – Washington ani Tel Aviv s nimi februárovú ofenzívu vôbec nekonzultovali. Kým nemecká diplomacia bije na poplach pred „večnou vojnou“ na Blízkom východe, britský premiér Keir Starmer radšej nalieva desiatky miliónov libier do kompenzácií pre britské domácnosti, ktoré nevládzu platiť za drahý vykurovací olej.
Až na mierne ústretové Dánsko znie z Európy jasný odkaz: Toto je vaša vojna, vysporiadajte sa s ňou sami.
Mocenské vákuum a ruský azyl
Absurdnosť celej situácie podčiarkuje dianie v samotnom Teheráne. Kým západní spojenci hrajú pretláčanú o to, kto prevezme zodpovednosť za Hormuzský prieliv, iránsky režim sa potáca na pokraji zrútenia. Smrť najvyššieho vodcu Alího Chameneího hneď v prvý deň vojny zanechala v krajine obrovské mocenské vákuum.
Očakávaný nástupca, jeho syn Modžtaba, je podľa uniknutých informácií fyzicky zdecimovaný. Zahraničné médiá informujú o ťažkých devastačných poraneniach, amputácii a poškodených orgánoch. V štáte, kde je imidž neohrozeného vodcu základom propagandy, museli zraneného Modžtabu na slávnosti zastúpiť kartónovou maketou.
Skutočná dráma sa však odohráva mimo iránskych hraníc. Kremeľ, využívajúc zúfalstvo Teheránu a neustálu hrozbu izraelských atentátov, údajne zobral situáciu do vlastných rúk. V prísnom utajení mal byť zranený vodca prevezený ruským špeciálom do Moskvy. Kým Irán paralyzuje svetový obchod, jeho líder leží v kóme pod ochranou Vladimira Putina.
Svet tak čelí bezprecedentnému patu. Trump hrozí rozpadom NATO, Európa sa odmieta podvoliť americkému diktátu a s iránskym vedením, ktoré sa ukrýva v ruských sanatóriách, momentálne neexistuje nikto, kto by dokázal dať povel na stiahnutie zbraní.
