Inflácia na Slovensku je najvyššia v eurozóne. Prečo naše ceny rastú rýchlejšie a ako reaguje ECB?

Slovensko už tretí mesiac po sebe zaznamenáva najvyššiu infláciu v eurozóne. Kým európsky priemer klesá, naše ceny nahor tlačia vládne opatrenia a drahšie energie.

Slovensko sa momentálne neteší z priaznivých ekonomických štatistík. Už tretí mesiac po sebe držíme nelichotivé prvenstvo – máme najvyššiu infláciu spomedzi všetkých krajín platiacich eurom.

Podľa rýchleho odhadu Eurostatu sa medziročný rast cien v eurozóne vo februári mierne zrýchlil na 1,9 %, čím sa už rok drží v tesnej blízkosti dvojpercentného cieľa Európskej centrálnej banky (ECB). Na Slovensku je však situácia odlišná. Hoci podľa európskej metodiky inflácia u nás klesla z januárových 4,3 % na februárových 4 %, stále zostáva viac než dvojnásobná oproti európskemu priemeru.

Odporúčame

Ekonomika 12. marca 2026

Kažimír varuje: Útok na Irán mení hru, ECB môže úrokové sadzby zvýšiť skôr

Konflikt v Iráne a jeho vplyv na infláciu menia situáciu. Podľa guvernéra NBS Petra Kažimíra môže Európska centrálna banka pristúpiť k zvyšovaniu úrokových sadzieb skôr.

4 min 0

Domáce faktory: Konsolidácia, drahé teplo a výkyvy pri potravinách

Čo presne stojí za týmto rozdielom? Do veľkej miery ide o daň za ozdravovanie štátnej kasy. Po minuloročnom výraznom poklese začala inflácia u nás od januára opäť zrýchľovať v dôsledku konsolidačných opatrení vlády, ako je zvýšená DPH či nová daň zo sladených nápojov.

Okrem vládnych krokov bránia výraznejšiemu poklesu cien najmä zvýšené regulované ceny energií pre domácnosti. Skokanom je v tomto smere teplo, ktoré v priemere zdraželo až o 28 %. Hoci išlo o jednorazové zvýšenie na začiatku roka, tento nárast bude medzimesačnú infláciu negatívne ovplyvňovať počas celého roka 2026. Rýchlejšie než v eurozóne rastú u nás aj ceny v sektore služieb.

Zaujímavý vývoj zaznamenali potraviny. Kým v januári prudké zdraženie potiahlo celkovú infláciu nahor, vo februári ich ceny medzimesačne klesli o 0,7 %. Išlo o najvýraznejšie februárové zlacnenie potravín od nášho vstupu do eurozóny v roku 2009.

Čo je inflácia?V trhovej ekonomike sa môžu ceny tovarov a služieb kedykoľvek meniť. Niektoré ceny rastú, iné zasa klesajú. O inflácii hovoríme vtedy, keď dochádza k všeobecnému rastu cien tovarov a služieb, nie len k rastu cien jednotlivých položiek. To znamená, že za jedno euro sa toho dá dnes kúpiť menej ako včera. Inými slovami, inflácia znižuje hodnotu meny v priebehu času.

Postoj ECB: Spokojnosť s vývojom a vyčkávanie na dáta

Európska centrálna banka sa na aktuálnu situáciu pozerá s optimizmom. So súčasným a očakávaným cenovým vývojom v menovom bloku je spokojná a momentálne nevidí dôvod na zmenu kurzu.

Na posledných piatich zasadnutiach Rada guvernérov jednomyseľne ponechala kľúčové úrokové sadzby nezmenené. Základná sadzba tak po sérii ôsmich znížení (od júna 2024 do júna 2025) zostáva na úrovni 2 %, čo je najmenej od decembra 2022. Zimná prognóza ECB navyše predpokladá, že priemerný rast cien sa v tomto a nasledujúcom roku spomalí pod dvojpercentný cieľ a ekonomika eurozóny preukazuje nečakanú odolnosť.

Najbližšie bude Rada guvernérov rokovať o sadzbách už 19. marca 2026. Banka sa zatiaľ k ničomu nezaviazala a ďalšie prípadné znižovanie sadzieb bude striktne závisieť od prichádzajúcich ekonomických dát. Guvernér NBS Peter Kažimír však v rozhovore pre Bloomberg upozornil, že ECB môže opäť pristúpiť k zvýšeniu úrokových sadzieb.

Riziká pre rok 2026: Irán a nová metodika NBS

Národná banka Slovenska (NBS) potvrdzuje, že vývoj v prvých dvoch mesiacoch roka bol v súlade s jej očakávaniami a rast cien by sa mal postupne spomaľovať. NBS ponecháva v platnosti svoju predpoveď, podľa ktorej by priemerná inflácia za celý rok 2026 mala klesnúť na 3,3 % (z vlaňajších 4,2 %).

Významným externým rizikom však zostáva geopolitické napätie, predovšetkým vojna v Iráne, ktorá môže vyvolať tlak na rast cien ropy na svetových trhoch.

Zároveň prichádza k dôležitej technickej zmene. NBS v roku 2026 definitívne prechádza na hodnotenie inflácie výhradne na základe harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien (HICP). Tento rýchly odhad od Eurostatu umožňuje analytikom pracovať s dátami o dva týždne skôr než pri národnom indexe CPI a zabezpečuje presnú porovnateľnosť inflácie naprieč celou Európskou úniou.

Použité zdroje

Zdroj