Irán pohrozil Trumpovi likvidáciou a opäť zaútočil na Izrael. Putin vyzval na deeskaláciu

Kým vojna na Blízkom východe eskaluje jedenástym dňom, Izrael a USA chystajú masívne údery. Irán hrozí Trumpovi, blokuje ropu a svetoví lídri žiadajú okamžitú deeskaláciu.

Jedenásty deň od vypuknutia najnovšieho masívneho konfliktu na Blízkom východe, ktorý odštartoval americko-izraelský útok na Irán 28. februára, neprináša žiadne náznaky zloženia zbraní. Práve naopak, rétorika aj vojenské akcie naberajú na intenzite. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu počas svojho pondelňajšieho vystúpenia jasne deklaroval, že izraelská vojenská ofenzíva proti Iránu sa ani zďaleka neblíži ku koncu.

Poraziť tyraniu

Podľa Netanjahua je hlavným cieľom prebiehajúcej operácie radikálne oslabenie súčasného vedenia islamskej republiky. Izraelský líder verí, že vojenský tlak privedie iránsky ľud k tomu, aby sám zvrhol bremeno dlhoročnej tyranie. Hoci konečné rozhodnutie ponecháva na občanoch Iránu, zdôraznil, že doterajšie kroky už režimu „lámu kosti“. K diplomatickému tlaku sa pridal aj izraelský minister zahraničných vecí Gideon Saar, ktorý počas neohlásenej návštevy nemeckého rezortného partnera Johanna Wadephula v Jeruzaleme uviedol, že Izrael síce nestojí o nekonečnú vojnu, no pád iránskeho režimu sa nezaobíde bez vonkajšej pomoci.

Spojené štáty tento strategický cieľ plne podporujú a vojensky eskalujú situáciu. Americký minister obrany Pete Hegseth ohlásil doteraz vôbec najintenzívnejší deň vojenskej operácie. Pentagon plánuje nasadiť bezprecedentný počet stíhačiek a bombardérov, čím chce vykonať doteraz najväčší počet cielených úderov. Cieľom tohto masívneho tlaku je definitívne ochromiť vojenskú infraštruktúru krajiny.

Osobitný vyslanec amerického prezidenta Steve Witkoff navyše pre televíziu CNBC potvrdil zásadnú informáciu – Spojené štáty podľa jeho slov už zničili „takmer všetky iránske kapacity na obohacovanie a konverziu uránu“. Budúci týždeň sa Witkoff spoločne s vyjednávačom Jaredom Kushnerom chystá do Izraela, aby osobne skoordinovali ďalšie kroky ohľadom úderov proti Iránu.

Iránska neústupnosť a priame hrozby Donaldovi Trumpovi

Napriek masívnym stratám a zničenej infraštruktúre Teherán ukazuje odhodlanie bojovať ďalej a odmieta akékoľvek úvahy o kapitulácii. Iránske Revolučné gardy (IRGC) ostro a sebavedomo odmietli naratív amerického prezidenta Donalda Trumpa o blížiacom sa konci vojny. Vo svojom oficiálnom vyhlásení zdôraznili, že o osude a konci tohto konfliktu rozhodnú výlučne ich ozbrojené sily. Vyhlásili, že rovnováha a budúce usporiadanie celého regiónu sú teraz v ich rukách a americké sily vojnu rozhodne neukončia.

Eskalácia nabrala mimoriadne ostrý a vysoko osobný rozmer. Vysokopostavený iránsky bezpečnostný činiteľ Alí Larídžání verejne a priamo pohrozil americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi fyzickou elimináciou. Išlo o priamu reakciu na Trumpove vyjadrenia o zničujúcich úderoch v prípade, ak Irán nezastaví blokádu ropných trás. Larídžání na sociálnej sieti X odkázal, že národ Iránu sa prázdnych hrozieb nebojí a varoval amerického lídra, aby si dával pozor na vlastný život. Sám Donald Trump pritom v rozhovore pre stanicu Fox News pripustil teoretickú ochotu rokovať s Teheránom, no zároveň pohrozil dvadsaťnásobne tvrdším úderom, ak bude ohrozená globálna ekonomika.

Odporúčame

Analýza trhu 10. marca 2026

Globálny energetický šok: Ako uzavretý Hormuzský prieliv čoskoro predraží náš každodenný život

Svetové trhy zažívajú šok po uzavretí Hormuzského prielivu. Zistite, ako tento konflikt už čoskoro predraží benzín, energie a každodenné nákupy potravín pre všetky slovenské domácnosti.

23 min 0

Odporúčame 9. marca 2026

Video, ktoré všetko mení: Usvedčil Tomahawk Američanov z masakru v Iráne?

Nové satelitné snímky a video priamo spochybňujú tvrdenia prezidenta Trumpa. Dôkazy naznačujú, že tragédiu v iránskej škole s vyše 165 obetami spôsobila presná americká munícia.

3 min 0

Odporúčame 9. marca 2026

Napätie vrcholí: USA varujú Moskvu pred pomocou Iránu. Trump situáciu zosmiešňuje

Napätie na Blízkom východe naberá na obrátkach. Zatiaľ čo USA varujú Rusko pred odovzdávaním spravodajských informácií Teheránu a Trump situáciu zľahčuje, Irán má nového, radikálneho vodcu. Eskalácia už medzitým tvrdo zasiahla Európu v podobe prudkého zdražovania palív.

6 min 0

Odhodlanie Iránu potvrdzujú aj diplomatické špičky. Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí v rozhovore pre americkú stanicu PBS vyhlásil, že spojenci nedokážu zničiť ich jadrový program, pretože ide o pokročilú domácu technológiu. Zároveň vylúčil akékoľvek ďalšie rokovania o iránskom jadrovom programe a potvrdil, že raketové útoky budú pokračovať tak dlho, ako to bude vojensky nevyhnutné.

Teherán tieto slová okamžite pretavil do praxe. V utorok popoludní iránska armáda zasiahla útočnými dronmi vojenské centrum v izraelskej Haife a dôležité prijímacie centrum pre špionážne satelity. Odvetné útoky však nemieria len na Izrael, ale aj na spojencov USA v Perzskom zálive. Bahrajn musel zneškodňovať päť balistických rakiet a útokom čelia aj Spojené arabské emiráty, ktoré ohlásili úder bezpilotným lietadlom na svoj generálny konzulát v irackom Kurdistane. Podľa hovorcu iránskeho ministerstva zahraničných vecí Esmáíla Bakájího je hlavným cieľom agresie USA a Izraela zmocniť sa iránskych zásob ropy, pričom Irán podľa neho bráni nielen seba, ale aj záujmy celého globálneho Juhu.

U.S. forces are degrading the Iranian regime's ability to project power at sea and harass international shipping. For years, Iranian forces have threatened freedom of navigation in waters essential to American, regional and global security and prosperity. pic.twitter.com/gIBN02mowh

— U.S. Central Command (@CENTCOM) March 10, 2026

Ropa ako zbraň: Blokáda Hormuzského prielivu a globálna ekonomika

Jedným z najkritickejších bodov súčasného blízkovýchodného konfliktu sa z pohľadu medzinárodného spoločenstva stala energetická bezpečnosť. Iránske ozbrojené sily a Revolučné gardy zablokovali Hormuzský prieliv, kľúčovú strategickú tepnu, cez ktorú za bežných okolností prúdi približne pätina svetových dodávok ropy. Gardy podmienili uvoľnenie plavby komerčných lodí radikálnym diplomatickým krokom – vyhostením amerických a izraelských veľvyslancov z európskych a arabských krajín. Hovorca gárd rázne vyhlásil, že z regiónu nedovolia vyviezť k agresorovi a jeho partnerom „ani jediný liter ropy“.

Tento radikálny krok vyvolal okamžitú paniku na svetových finančných a komoditných trhoch. Cena severomorskej ropy Brent v noci na pondelok vystrelila k astronomickej hranici takmer 120 dolárov za barel. Neskôr sa situácia mierne upokojila a cena klesla pod 90 dolárov, k čomu prispeli najmä Trumpove vyjadrenia naznačujúce možný koniec vojny. Situáciu okolo dopravy v prielive však naďalej sprevádza informačný chaos. Zatiaľ čo americký minister energetiky Chris Wright na sociálnych sieťach informoval o úspešnom eskortovaní ropného tankera americkým vojenským námorníctvom, armáda USA túto správu vzápätí oficiálne poprela a minister svoj status rýchlo zmazal.

Európske mocnosti na situáciu reagujú so značným znepokojením. Nemecký kancelár Friedrich Merz, spoločne s britským premiérom Keirom Starmerom a talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou, po spoločnom telefonáte oznámili dohodu o úzkej spolupráci s cieľom ochrániť komerčnú lodnú dopravu. Nemecký postoj je však plný obáv. Kancelár Merz na tlačovej konferencii s českým premiérom Andrejom Babišom otvorene varoval pred absenciou akéhokoľvek spoločného západného plánu na ukončenie tohto konfliktu, pričom zdôraznil, že svet potrebuje stabilný a životaschopný Irán, nie nekonečnú opotrebovávaciu vojnu.

U.S. Army Soldiers are supporting the most integrated air defense umbrella in the history of the Middle East. pic.twitter.com/2f7k2HAve1

— U.S. Central Command (@CENTCOM) March 10, 2026

Regionálny požiar: Libanon, Irak a Sýria v plameňoch

Vojna definitívne stratila svoje pôvodné geografické ohraničenie a vťahuje do ničivého víru takmer celý blízkovýchodný región. Najviac aktuálne trpí Libanon, kde sa do vojny aktívne zapojilo militantné hnutie Hizballáh. Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) varuje pred masívnou humanitárnou krízou – len za posledných 24 hodín bolo v Libanone vysídlených viac než 100-tisíc ľudí. Izraelská armáda intenzívne útočí na predmestia Bejrútu a vydala naliehavé varovania pre obyvateľov juholibanonských miest Súr a Sajdá, aby sa okamžite evakuovali z blízkosti objektov využívaných Hizballáhom.

Tieto udalosti vyvolávajú v Libanone obrovské vnútropolitické zemetrasenie. Najvyšší ústavní činitelia, vrátane prezidenta Džúzífa Awna, premiéra Nawáfa Saláma a predsedu parlamentu Nabího Barrího, neskrývajú obrovský hnev. Vedenie politickej vetvy Hizballáhu sa im totiž predtým zaručilo, že hnutie sa do konfliktu nezapojí. Zapojenie ozbrojeného krídla však ukazuje, že politická zložka nemá nad vojakmi ovplyvňovanými iránskymi Revolučnými gardami žiadnu reálnu kontrolu. Napriek kritike vlády predseda poslaneckého klubu Hizballáhu Muhammad Raad vyhlásil, že budú v odpore pokračovať „za každú cenu“.

Nestabilita sa prelieva aj do Iraku. Spojené štáty tu podnikli smrtiaci útok na pozície Ľudových mobilizačných síl (PMF) – koalície bývalých šiitských polovojenských skupín úzko napojených na Irán, ktoré sú dnes formálne súčasťou irackej armády. Úder si v provincii Kirkúk vyžiadal štyroch mŕtvych bojovníkov. Tieto proiránske frakcie, ako napríklad Katáib Hizballáh, majú s americkými silami dlhú a krvavú históriu, ktorá kulminovala v roku 2020 zabitím iránskeho generála Kásema Solejmáního. Frakcie prevzali zodpovednosť za nedávne dronové útoky na americké základne, čo vyvolalo spomínanú americkú vojenskú odvetu. Do konfliktu je vťahovaná aj Sýria, ktorej armáda obvinila Hizballáh z ostreľovania jej územia blízko mesta Sargája a posilňovania jednotiek pozdĺž sýrsko-libanonských hraníc.

The Iranian regime can try to hide their missile launchers, but U.S. forces won’t stop looking. When we find them, we’re taking them out. pic.twitter.com/urq3LWwARC

— U.S. Central Command (@CENTCOM) March 10, 2026

Diplomatická šachovnica: Putinova výzva, Turecko a kroky spojencov

Na pozadí vojenských stretov prebiehajú intenzívne diplomatické manévre. Do hry aktívne vstupuje Rusko. Ruský prezident Vladimir Putin v priebehu jediného týždňa už druhýkrát telefonoval s iránskym prezidentom Masúdom Pezeškijánom a dôrazne vyzval na rýchlu deeskaláciu a riešenie konfliktu politickými prostriedkami. Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov po telefonáte s iránskym náprotivkom obvinil USA a Izrael z „neopodstatnenej agresie“ a ponúkol ruské sprostredkovanie krízy, avšak len za podmienky, že budú plne zohľadnené bezpečnostné záujmy Iránu.

Zaujímavý pohľad na rusko-iránske vzťahy priniesol americký vyslanec Witkoff. Ten tvrdí, že Putin v telefonáte s Donaldom Trumpom potvrdil, že Kremeľ neposkytuje Teheránu žiadne citlivé spravodajské informácie o pohybe amerických jednotiek na Blízkom východe, čo je v príkrom rozpore s predchádzajúcimi správami amerických médií o poskytovaní ruských satelitných snímok.

Konflikt sa dotýka aj vzdušného priestoru Severoatlantickej aliancie. Systémy protivzdušnej obrany NATO vo východnom Stredomorí zostrelili balistickú raketu, ktorej úlomky dopadli do tureckej provincie Gaziantep. Iránsky prezident Pezeškiján sa v následnom napätom telefonáte tureckému lídrovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi dušoval, že strela nepochádzala z Iránu a prisľúbil dôkladné vyšetrovanie incidentu. Erdogan v rozhovore rázne odsúdil ako kroky USA a Izraela, tak aj iránske útoky na okolité krajiny.

Reakcie ďalších globálnych a regionálnych hráčov sú rôznorodé a podčiarkujú globálny dosah krízy. Kým Čína sa sústredila na bezpečnosť a z regiónu evakuovala už vyše 10-tisíc svojich občanov, iné štáty prijímajú vojenské opatrenia. Austrália oznámila vyslanie vojenského prieskumného lietadla Boeing E-7A Wedgetail do Perzského zálivu a dodávku rakiet Spojeným arabským emirátom, pričom zdôraznila striktne obranný charakter misie.

V Južnej Kórei zasa prebieha horúca vnútropolitická diskusia po tom, čo armáda USA začala s presunom svojich protivzdušných systémov Patriot z kórejských základní na Blízky východ. Juhokórejský prezident I Če-mjong musel upokojovať verejnosť, že to neohrozí strategické odstrašovanie voči Severnej Kórei. Miernym prekvapením na geopolitickej šachovnici je krok Azerbajdžanu, ktorý len niekoľko dní po ostrých hrozbách odvety za iránsky dronový útok vyslal do Teheránu tony liekov a humanitárnej pomoci v zjavnej snahe zabrániť rozšíreniu vojny až na Kaukaz.