Konflikt na Blízkom východe a ropná kríza zasiahnu peňaženky Slovákov: Výrazne zdražie benzín, energie aj nákupy

Slovenská ekonomika a peňaženky spotrebiteľov čelia kombinácii dvoch vážnych geopolitických problémov. Na jednej strane je to eskalujúci vojenský konflikt v Iráne a na Blízkom východe, na strane druhej pretrvávajúce odstavenie ropovodu Družba zo strany Ukrajiny.

Drahšia ropa a plyn: Reťazová reakcia cien energií

Situácia na globálnych trhoch je mimoriadne napätá. Iránske odvetné útoky viedli k zastaveniu produkcie skvapalneného zemného plynu (LNG) v Katare a ohrozujú prepravu energetických surovín cez kľúčový Hormuzský prieliv.

Podľa ministerky hospodárstva Denisy Sakovej už ropa na trhoch zdražela o približne 10 % a cena plynu vyskočila o 60 až 70 %. Tento vývoj má priamy vplyv na cenu elektriny.

Ako upozorňuje hlavný ekonóm Trinity bank Lukáš Kovanda, podstatná časť elektrickej energie v Európe sa vyrába práve z plynu. Ak vojna potrvá dlhšie, drahšie energie nielenže zasiahnu bežné domácnosti, ale zásadne ohrozia aj konkurencieschopnosť európskeho a slovenského priemyslu.

Dopad na peňaženky: Od čerpacích staníc po supermarkety

Dôsledky globálnych výkyvov nezostanú len v excelovských tabuľkách analytikov. V prvom rade pocítia zmenu motoristi. Analytici odhadujú, že v najbližších týždňoch si za liter benzínu či nafty priplatíme od dvoch až do niekoľkých desiatok centov.

Tým to však nekončí. Vysoké ceny energií a dopravy priamo vstupujú do výrobných nákladov v potravinárstve. Množstvo procesov, ako je pečenie, sušenie či plnenie nápojov do fliaš, je energeticky mimoriadne náročných.

Odborníci preto varujú, že tovary bežnej spotreby (pečivo, chlieb, nápoje, hotové jedlá) môžu zdražieť o približne 10 %. Podobný, zhruba 5 až 10-percentný nárast cien, môžeme očakávať aj v reštauráciách.

Záhada menom Družba: Poškodenie alebo politický ťah?

Kým Blízky východ obmedzuje globálne dodávky, Slovensko má špecifický lokálny problém. Už viac ako mesiac k nám neprúdi ropa cez ropovod Družba.

Situácia okolo technického stavu potrubia je neprehľadná:

• Pohľad Ukrajiny: Minister energetiky Denys Šmyhaľ tvrdí, že ruský dron zasiahol obrovský rezervoár (75-tisíc m³) a následný požiar zničil senzory a vnútorné vybavenie ropovodu.
• Pohľad Slovenska a Maďarska: Premiéri Robert Fico a Viktor Orbán argumentujú satelitnými zábermi, podľa ktorých je ropovod v poriadku, a konanie Kyjeva označujú za politické vydieranie.
• Tlak Európskej únie: Brusel žiada na mieste nezávislú inšpekciu. Podľa denníka Financial Times to Ukrajina odmietla, čím si podľa európskych diplomatov „strelila vlastný gól“ a nahrala krajinám, ktoré blokujú jej finančnú pomoc.

Bez nezávislého posúdenia technického stavu je vyriešenie tohto sporu v nedohľadne.

Sú alternatívy ako ropovod Adria dlhodobým riešením?

Slovensko aktuálne čerpá núdzové zásoby (250-tisíc ton ropy) zo štátnych hmotných rezerv. Bratislavská rafinéria Slovnaft medzitým nakúpila ropu z Nórska, Kazachstanu a Líbye. Tieto tankery bezpečne obchádzajú rizikový Hormuzský prieliv, no kým sa ropa dostane na Slovensko cez chorvátsky ropovod Adria, trvá to minimálne dva týždne.

Tu však narážame na finančný problém. Ropovod Adria prevádzkuje chorvátska spoločnosť JANAF, ktorá si podľa Slovnaftu a materskej skupiny MOL účtuje za prepravu extrémne vysoké sumy. Kým chorvátska strana tvrdí opak, rafinérie podali sťažnosť na Európsku komisiu za zneužívanie monopolného postavenia, keďže poplatky JANAF-u sú údajne 3- až 4-násobne vyššie, než je férová trhová cena, a 1,5-krát vyššie ako tranzit cez Ukrajinu.

Zároveň platí, že o alternatívne zdroje ropy mimo Perzského zálivu je momentálne na trhu obrovský záujem, čo ich cenu prirodzene tlačí nahor.