Napätie v Perzskom zálive rastie: Americké jednotky sa presúvajú, USA spochybňujú NATO

Spojené štáty hromadia vojenské sily v oblasti Perzského zálivu, čo naznačuje prípravy na širšie pozemné operácie. Popritom však narastá napätie medzi USA a spojencami z NATO pre ich údajnú neochotu zapojiť sa do riešenia krízy v Hormuzskom prielive.

Spojené štáty americké výrazne posilňujú svoju vojenskú prítomnosť v oblasti Perzského zálivu. K už nasadenej 31. expedičnej skupine námornej pechoty sa pridáva aj 11. expedičná skupina a zložky 82. výsadkovej divízie.

Tento presun znamená, že v regióne bude pôsobiť minimálne 8-tisíc amerických vojakov. Zloženie týchto jednotiek, ktoré zahŕňajú približne 5-tisíc príslušníkov námornej pechoty a tisíce výsadkárov, naznačuje zmenu stratégie s dôrazom na potenciálne pozemné operácie.

Tri scenáre možného zásahu

Analytici identifikujú tri hlavné oblasti, na ktoré by sa americké operácie mohli zamerať. Prvým a zrejme najnaliehavejším problémom je zabezpečenie voľnej plavby v strategickom Hormuzskom prielive, ktorý je kľúčový pre globálny obchod s ropou. Irán tento prieliv fakticky zablokoval a vybudoval rozsiahly obranný systém na priľahlých ostrovoch, využíva radarové systémy, raketové základne a rýchle útočné plavidlá. Násilné odblokovanie by vyžadovalo komplexnú a vysoko rizikovú vojenskú operáciu.

Druhým potenciálnym cieľom je iránsky ostrov Chárg. Tento ostrov je životne dôležitý pre iránsku ekonomiku, keďže cez neho prechádza približne 90 % exportu ropy. Americká operácia by sa podľa expertov zamerala skôr na jeho obsadenie než na úplné zničenie infraštruktúry, ktoré by znemožnilo jej neskoršie využitie.

Tretím, a najkomplexnejším scenárom, je operácia zameraná na neutralizáciu iránskeho jadrového programu a získanie obohateného uránu. Takýto zásah by si vyžadoval predchádzajúce zničenie protivzdušnej obrany a nasadenie špecializovaných tímov priamo na iránskom území.

Rastúca frustrácia USA voči spojencom

Zatiaľ čo sa americká armáda pripravuje na možné operácie, politické vedenie USA vyjadruje čoraz väčšiu frustráciu z prístupu svojich spojencov. Prezident Donald Trump vyzval Veľkú Britániu a ďalšie krajiny, aby si „išli po vlastnú ropu“ do Hormuzského prielivu a odkázal im, že sa „musia naučiť bojovať sami za seba“.

Túto rétoriku potvrdil aj americký minister obrany Pete Hegseth počas tlačovej konferencie v Pentagóne. Hegseth zdôraznil, že situácia v Hormuzskom prielive nie je len americkým problémom a ostro kritizoval najmä britské kráľovské námorníctvo za nečinnosť. Tieto vyjadrenia poukazujú na prehlbujúcu sa priepasť v transatlantických vzťahoch.

Záväzky voči NATO sú neisté

Najznepokojujúcejším vývojom v súvislosti so spojeneckými vzťahmi sú vyjadrenia spochybňujúce základný pilier NATO – článok 5 o kolektívnej obrane. Minister Hegseth na priamu otázku o záväzku USA brániť spojencov odmietol poskytnúť jednoznačnú odpoveď s tým, že rozhodnutie „bude na prezidentovi“.

Tento postoj nadväzuje na predchádzajúce Trumpove vyjadrenia, v ktorých označil niektoré členské štáty NATO za „zbabelcov“ a kritizoval Francúzsko za to, že neumožnilo prelet amerických vojenských lietadiel. Odborníci varujú, že spochybňovanie amerického záväzku voči NATO môže vážne oslabiť odstrašujúci potenciál Aliancie a povzbudiť protivníkov k testovaniu jej jednoty.

Dopady konfliktu sa šíria

Vojna v regióne si už vyžiadala tisíce obetí, predovšetkým v Iráne a Libanone. Konflikt má navyše priamy vplyv na globálnu ekonomiku. Cena ropy Brent od začiatku vojny výrazne stúpla a tento nárast sa už premieta do cien pohonných hmôt po celom svete.

Kým niektoré krajiny pristupujú k cenovým reguláciám alebo dotáciám, iné sú nútené zavádzať dokonca prídely pohonných hmôt. Vývoj situácie v Perzskom zálive tak má bezprostredné dôsledky nielen na regionálnu bezpečnosť, ale aj na každodenný život ľudí v rôznych častiach sveta.