Kľúčové body:
-
Štvorica astronautov
Štyria astronauti obletia Mesiac v modernej kozmickej lodi Orion, čím otestujú kľúčové technológie potrebné pre budúce pristátie a dlhodobý pobyt vo vesmíre.
-
Ďaleko od zeme
Hlavným cieľom je preveriť životne dôležité systémy lode a otestovať manuálne riadenie v reálnych podmienkach hlbokého vesmíru ďaleko za obežnou dráhou Zeme.
-
Desať dní vo vesmíre
Desaťdňový let vyvrcholí extrémnym návratom do zemskej atmosféry rýchlosťou 40-tisíc kilometrov za hodinu a bezpečným pristátím na hladine Tichého oceánu.
Historická misia Artemis II dnes v noci odštartuje. Po vyše polstoročí vynesie štvorčlennú posádku k Mesiacu, čím definitívne otvorí celkom novú kapitolu vesmírneho bádania ľudstva.
Vesmírny program sa nachádza na prahu celkom novej, fascinujúcej éry. Dnes v noci, s plánovaným štartovacím oknom, ktoré sa otvára o 18:24 východoamerického času (čomu zodpovedá čas po polnoci stredoeurópskeho letného času – presne 00:24), sa do vesmíru vznesie misia Artemis II.
Kritický testovací let na Mesiac
Ide o mimoriadne dôležitý medzník. Po viac ako polstoročí od ukončenia programu Apollo v decembri 1972 s misiou Apollo 17, sa ľudská posádka opäť vydá za hranice nízkej obežnej dráhy Zeme. Tento let však nepredstavuje len symbolický návrat na miesta, kde sme už raz boli.
Je to nevyhnutný a kritický test technológií, ktoré v blízkej budúcnosti umožnia trvalú prítomnosť človeka na Mesiaci a neskôr aj historicky prvú cestu na Mars. Kým program Apollo bol z veľkej časti poháňaný geopolitickými pretekmi, program Artemis je koncipovaný ako dlhodobá, udržateľná infraštruktúra pre medzinárodnú vedeckú a komerčnú spoluprácu.
Základným kameňom tohto ohromného úsilia je superťažká nosná raketa Space Launch System (skrátene SLS). Táto raketa je v súčasnosti najvýkonnejším nosičom na svete a jej úlohou je vyniesť do vesmíru kozmickú loď Orion, ktorá je špeciálne navrhnutá na prežitie posádky v nehostinnom prostredí hlbokého vesmíru.
Na rozdiel od budúcich misií, Artemis II nemá za cieľ pristáť na samotnom mesačnom povrchu. Ide o takzvaný testovací let (flight test), ktorého primárnou úlohou je preveriť všetky hardvérové aj softvérové systémy lode Orion za plne reálnych podmienok s ľudskou posádkou.
Skok od letov na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS) k letom k Mesiacu je z inžinierskeho hľadiska obrovský. Kým z ISS sa astronauti dokážu v prípade núdze vrátiť na Zem v priebehu niekoľkých hodín, návrat od Mesiaca trvá celé dni. Preto musia byť systémy lode absolútne bezchybné.
Detailné ciele a technologický význam misie
Kozmický let s ľudskou posádkou do hlbokého vesmíru so sebou nesie obrovské riziká. Z tohto dôvodu je postupné a metodické testovanie nevyhnutnosťou. Kým predchádzajúca, mimoriadne úspešná misia Artemis I otestovala raketu a loď bez prítomnosti posádky, Artemis II pridáva do zložitej inžinierskej rovnice ten najdôležitejší, ale zároveň najzraniteľnejší prvok – ľudský faktor.
Prvým a najdôležitejším cieľom je potvrdiť, že systémy podpory života (Environmental Control and Life Support Systems) fungujú presne tak, ako boli navrhnuté. Tieto systémy musia nepretržite zabezpečovať dýchateľnú zmes vzduchu, odstraňovať toxický oxid uhličitý, regulovať teplotu a vlhkosť a zabezpečovať spoľahlivú dodávku pitnej vody počas celého desaťdňového letu. Akékoľvek zlyhanie týchto systémov v hlbokom vesmíre by malo fatálne následky.
Ďalším mimoriadne kritickým cieľom je demonštrácia schopností manuálneho riadenia. Hoci je moderná loď Orion navrhnutá tak, aby väčšinu cesty letela úplne autonómne pomocou palubných počítačov, posádka musí mať možnosť kedykoľvek prevziať plnú kontrolu.
Hneď v prvý deň, počas letu na obežnej dráhe Zeme, posádka otestuje, ako sa loď správa pri jemných manuálnych manévroch v tesnej blízkosti vyhoreného horného raketového stupňa. Tieto manévre sú kľúčové pre všetky budúce misie, kedy sa bude musieť Orion mimoriadne presne spojiť s lunárnym pristávacím modulom na obežnej dráhe Mesiaca. Inžinieri potrebujú vedieť, akú má loď zotrvačnosť, ako rýchlo reagujú trysky a či ovládacie prvky poskytujú pilotovi dostatočnú spätnú väzbu.
Okrem inžinierskych a technologických cieľov má misia aj spoločenský význam. Posádka reprezentuje rozmanitosť súčasnej globálnej spoločnosti a posilňuje medzinárodnú spoluprácu, keďže jedným z členov je po prvýkrát v histórii kanadský astronaut. Let má položiť základy pre dlhodobé vedecké bádanie a inšpirovať ďalšiu generáciu výskumníkov, inžinierov a vedcov.
Okrem toho bude misia testovať inovatívny optický komunikačný systém (O2O), ktorý využíva lasery na prenos obrovského množstva dát, fotografií a videí vo vysokom rozlíšení smerom na Zem rýchlosťou až 260 megabitov za sekundu, čo je revolúcia oproti tradičným rádiovým vlnám.
Ako bude prebiehať let: Od dramatického štartu po ohnivý návrat
Cesta kozmickej lode Orion začne ohromujúcim štartom z floridského Kennedyho vesmírneho strediska, konkrétne z historickej odpaľovacej rampy 39B. Raketa SLS spáli počas prvých minút letu tisíce ton superchladného paliva, aby obrovskou silou prekonala neúprosnú zemskú gravitáciu.
Po vyhorení a oddelení masívneho centrálneho stupňa rakety sa loď dostane na dočasnú nízku obežnú dráhu Zeme. Tu sa však cesta nekončí, ale len začína. Pomocou horného stupňa ICPS sa loď presunie na mimoriadne vysokú eliptickú obežnú dráhu s najvyšším bodom až 70 000 kilometrov od Zeme.
V tejto fáze letu loď zostane na vysokej obežnej dráhe Zeme približne 24 hodín. Tento zdanlivý „odklad“ cesty k Mesiacu je mimoriadne dôležitým bezpečnostným prvkom. Slúži na dôkladnú kontrolu všetkých palubných systémov. Ak by sa v tejto chvíli vyskytol akýkoľvek závažný problém, posádka sa môže relatívne rýchlo a bezpečne vrátiť na Zem.
Akonáhle však inžinieri v riadiacom stredisku potvrdia, že je všetko v absolútnom poriadku, prichádza na rad kľúčový moment: manéver známy ako odlet k Mesiacu (odborne nazývaný translunárna injekcia). Horný stupeň rakety sa naposledy zapáli, čím lodi udelí únikovú rýchlosť a „vystrelí“ ju naprieč kozmickou prázdnotou smerom k nášmu jedinému prirodzenému satelitu.
Samotný let k Mesiacu potrvá zhruba štyri dni. Architektúra letu je navrhnutá tak, aby využívala takzvanú dráhu voľného návratu. Ide o geniálny koncept nebeskej mechaniky, pri ktorom zemská a mesačná gravitácia prirodzene zakrivia dráhu lode tak, že po oblete Mesiaca bude automaticky nasmerovaná späť na Zem bez toho, aby musela použiť hlavný motor na riskantné obrátenie smeru. Počas obletu sa loď dostane do vzdialenosti viac ako 7 400 kilometrov za odvrátenou stranou Mesiaca. Vďaka tomu sa posádka dostane hlbšie do vesmíru, než akýkoľvek iný človek pred nimi, čím prekonajú dokonca aj rekordy posádky Apolla 13.
Návrat na Zem bude trvať ďalšie štyri dni a vyvrcholí suverénne najnebezpečnejšou fázou celej misie – vstupom do zemskej atmosféry. Loď Orion narazí do hustých vrstiev atmosféry obrovskou rýchlosťou presahujúcou 40 000 kilometrov za hodinu (takmer 32-násobok rýchlosti zvuku). Ochranný tepelný štít, ktorý je pokrytý špeciálnym materiálom, musí odolať teplotám blížiacim sa k 2 800 stupňom Celzia.
Okolo lode sa vytvorí plazma, ktorá na niekoľko minút úplne preruší rádiovú komunikáciu so Zemou. Po úspešnom prechode týmto ohnivým peklom sa vo vopred určenej výške roztvoria masívne padáky a loď bezpečne padne do vĺn Tichého oceánu pri pobreží San Diega, kde už bude v pohotovosti čakať špeciálny záchranný tím amerického námorníctva.
Tento úvodný test je len začiatkom. Každá nazbieraná informácia, každý otestovaný ventil a každý úder srdca astronautov budú pozorne analyzované, aby sa ľudstvo mohlo pripraviť na ten skutočný krok – pristátie ďalšieho muža a vôbec prvej ženy priamo na prašnom povrchu Mesiaca.
Živý prenos a textový Live Blog: Sledujte historickú misiu krok za krokom
Tento článok je neustále aktualizovaný. Posledné a najaktuálnejšie informácie sa nachádzajú vždy na vrchu prenosu. Nasledujúci textový prenos podrobne mapuje nielen aktuálne dianie, ale vysvetľuje aj technické detaily, históriu a osudy ľudí, ktorí sa na misii podieľajú.
Živý prenos
Artemis II: Náš online prenos sa končí, cesta k Mesiacu len začína
Posádku lode Orion čakajú v najbližších hodinách a dňoch ďalšie mimoriadne dôležité manévre, vrátane kľúčového zážihu pre navedenie na trajektóriu k Mesiacu (TLI). Pre tých, ktorí chcú dianie sledovať aj naďalej v reálnom čase, NASA pokračuje vo svojom oficiálnom živom videoprenose.
Náš textový online prenos zo samotného štartu sa v tomto momente končí. Historickú misiu Artemis II však budeme v redakcii pozorne sledovať aj naďalej. O všetkých ďalších dôležitých fázach letu, oblete Mesiaca a blížiacom sa návrate posádky späť na Zem vás budeme podrobne informovať v našich budúcich článkoch.
Ďakujeme, že ste tento obrovský vesmírny míľnik sledovali spolu s nami!
Artemis II: Centrálny stupeň sa oddelil, nasledujú solárne panely
Hlavné motory rakety SLS úspešne dohoreli a centrálny stupeň sa bezpečne oddelil od lode Orion a horného stupňa. Prvá hlavná fáza pohonu misie je tak bezchybne ukončená.
Ďalším kritickým krokom je rozvinutie štyroch solárnych panelov, ktoré začne približne 18 minút po štarte. Tieto panely zabezpečia vesmírnej lodi nepretržitú elektrickú energiu pre systémy podpory života, palubnú komunikáciu a avioniku počas jej celej historickej cesty k Mesiacu.
Artemis II: Centrálny stupeň sa úspešne oddelil, Orion dosiahol vesmír!
Ďalší kritický moment letu dopadol na výbornú! Po približne ôsmich minútach intenzívnej práce vyčerpal obrovský centrálny stupeň rakety SLS svoje palivo. Štyri hlavné motory RS-25 sa úspešne vypli (fáza známa ako MECO) a vzápätí došlo k bezpečnému odpojeniu od zvyšku zostavy.
Vesmírna loď Orion, ku ktorej je stále pripojený horný kryogénny stupeň (ICPS), sa práve nachádza vo vesmíre. Posádka má teraz pred sebou krátku fázu letu na nízkej obežnej dráhe Zeme. Počas nej prebehnú nevyhnutné kontroly všetkých palubných systémov a solárnych panelov.
Astronauti aj riadiace stredisko sa teraz plne sústredia na prípravu na ten najdôležitejší manéver dňa (Trans-Lunar Injection) – mohutný zážih motora horného stupňa, ktorý ich definitívne vymaní z náručia zemskej gravitácie a vystrelí smerom k Mesiacu.
Artemis II: Pomocné motory na tuhé palivo sa úspešne odpojili
Ďalší dôležitý míľnik misie Artemis II je za nami! Približne dve minúty po ohlušujúcom štarte sa obrovské pomocné motory na tuhé palivo (SRB) bezpečne odpojili od centrálneho stupňa rakety SLS.
Tieto obrie motory odpracovali svoju najťažšiu úlohu – poskytli totiž viac ako 75 % celkového ťahu potrebného na to, aby masívna raketa prekonala zemskú gravitáciu a najhustejšie vrstvy atmosféry.
Loď Orion so štvorčlennou posádkou teraz pokračuje v plynulom stúpaní, poháňaná už len štvoricou hlavných motorov RS-25 na centrálnom stupni. Let zatiaľ prebieha úplne bezchybne a astronauti bezpečne smerujú na nízku obežnú dráhu Zeme, kde sa pripravia na kľúčový manéver, ktorý ich vystrelí smerom k Mesiacu.
Je to tam! Návrat ľudstva k Mesiacu je realitou! 🚀
Presne tak! Je to neopísateľný a neuveriteľný pocit sledovať tento historický moment. Po viac ako 50 rokoch čakania od poslednej misie programu Apollo opäť posielame posádku za hranice nízkej obežnej dráhy Zeme.
Raketa SLS naberá rýchlosť a loď Orion s astronautmi má pred sebou kľúčové manévre pre navedenie na trajektóriu k Mesiacu (tzv. Trans-Lunar Injection). Začína sa úplne nová éra vesmírneho prieskumu, v ktorej už nepôjde len o krátke návštevy, ale o prípravu na vybudovanie trvalej prítomnosti na mesačnom povrchu a neskoršie misie na Mars.
Máme obrovské šťastie, že sme svedkami toho, ako sa priamo pred našimi očami píšu nové dejiny!
Artemis II odštartovala! Historická misia s ľudskou posádkou mieri k Mesiacu
Máme štart! Najvýkonnejšia raketa súčasnosti, Space Launch System (SLS), sa za ohlušujúceho rachotu odlepila od štartovacej rampy 39B v Kennedyho vesmírnom stredisku. Oblohu nad Floridou rozžiaril zážih štyroch hlavných motorov RS-25 a dvoch gigantických pomocných stupňov. Vesmírna loď Orion so štvorčlennou posádkou na palube práve začala svoju epickú cestu.
Po viac ako 50 rokoch od konca legendárneho programu Apollo sa ľudstvo opäť vydáva za nízku obežnú dráhu Zeme. Astronautov teraz čaká približne 10-dňový let, počas ktorého obletia Mesiac a otestujú všetky kľúčové systémy lode potrebné pre budúce pristátia na mesačnom povrchu a neskoršie cesty na Mars.
Najkritickejšia fáza misie – samotný vzlet a prekonanie zemskej gravitácie – prebieha presne podľa plánu. Nová éra prieskumu hlbokého vesmíru sa práve oficiálne začala!
Artemis II: Do štartu zostávajú 4 minúty
Odpočítavanie úspešne prekročilo métu T-4 minúty. V tejto kritickej fáze dochádza k naštartovaniu pomocných energetických jednotiek (APU) centrálneho stupňa rakety SLS a zároveň sa definitívne ukončuje dopĺňanie tekutého kyslíka do nádrží.
Všetky procesy zatiaľ bežia hladko a presne podľa plánu v plnej réžii automatického pozemného sekvencéra. Napätie v riadiacom stredisku rastie, historický okamih je už doslova na dosah.
Artemis II: Začalo finálne odpočítavanie, kontrolu prebral automat
Odpočítavanie misie Artemis II vstúpilo do finálnej fázy. Kontrolu nad procesom prevzal pozemný štartovací sekvencér (GLS), ktorý riadi presnú sériu automatizovaných príkazov a zabezpečuje prechod všetkých systémov rakety SLS a lode Orion do letového režimu. Tento proces minimalizuje ľudské zásahy, natlakuje palivové nádrže, aktivuje letový softvér a prepína systémy na palubné napájanie.
V týchto minútach sa odklápa prístupové rameno posádky (T-8 minút) a zaisťujú sa bezpečnostné systémy. Zásadným momentom je čas T-33 sekúnd, kedy velenie prevezme plne automatizovaný palubný sekvencér. V čase T-6,36 sekundy sa naštartujú štyri hlavné motory RS-25 a v čase T-0 sa zapália obrovské pomocné motory (boostery), čím sa raketa definitívne odlepí od štartovacej rampy.
Riadiace stredisko má v tejto fáze prísne pravidlá pre pozastavenie odpočtu. Ak by si situácia vyžiadala prerušenie napríklad minútu a pol pred štartom, hodiny by sa museli recyklovať a vrátiť späť na métu 10 minút. Prípadný problém a zastavenie hodín po odovzdaní kontroly palubnému automatu v posledných 33 sekundách by však znamenali okamžité zrušenie dnešného pokusu o štart.
Artemis II: Do štartu zostáva osem minút
Odpočítavanie bezchybne pokračuje a hodiny práve prekročili hranicu T-8 minút. Všetky systémy rakety SLS aj lode Orion fungujú podľa plánu a posádka je pripravená na vzlet. Historický okamih a návrat ľudí k Mesiacu sa nezadržateľne blíži.
Artemis II: Odpočítavanie beží, blížime sa k štartu
Hodiny sa po udelení finálneho súhlasu opäť rozbehli a odpočítavanie misie Artemis II bez problémov pokračuje k nule. Raketa SLS s loďou Orion prechádza poslednými automatizovanými procesmi pred zážihom motorov. Sme už len niekoľko minút od historického vzletu k Mesiacu.
Artemis II má zelenú: Máme GO a odpočítavanie sa obnovuje na T-10 minútach
Výborné správy z riadiaceho strediska! Všetci letoví kontrolóri počas kľúčového hlasovania potvrdili stopercentnú pripravenosť svojich systémov a misia Artemis II dostala jednohlasne oficiálne zelenú (status „GO“).
Prerušenie odpočítavania sa tak úspešne končí a hodiny sa v najbližších okamihoch opäť rozbehnú presne od zastaveného času T-10 minút do vzletu.
Počas týchto záverečných desiatich minút postupne prevezme kontrolu nad raketou automatický sekvencér štartu, ktorý riadi posledné kritické kroky pred samotným zážihom motorov gigantickej rakety SLS. Všetky systémy sú pripravené a štvorčlenná posádka v lodi Orion je tak už len pár minút od začiatku svojej historickej cesty k Mesiacu.
Artemis II: Napätie vrcholí, prebieha kľúčové hlasovanie GO / NO GO
V riadiacom stredisku práve prebieha kritické zisťovanie stavu, známe ako hlasovanie „GO / NO GO“. Po nedávnom pozastavení odpočítavania v čase T-10 minút teraz jednotliví letoví kontrolóri hlásia riaditeľovi štartu pripravenosť svojich systémov.
Toto finálne schvaľovanie určí, či sa podarilo vyhodnotiť a vyriešiť predchádzajúce komplikácie. Ak všetky tímy potvrdia zelenú (status „GO“), odpočítavanie sa obnoví a raketa SLS s loďou Orion a štvorčlennou posádkou definitívne vyrazí k Mesiacu. V prípade objavenia ďalších problémov (status „NO GO“) by sa štart musel opäť posunúť. O osude dnešného štartu sa rozhoduje práve v týchto sekundách.
Artemis II: Odpočítavanie sa zastavilo na 10 minútach, štart sa posúva
Odpočítavanie historickej misie Artemis II sa nečakane zastavilo v čase T-10 minút do vzletu. Všetko momentálne nasvedčuje tomu, že dôjde k odkladu štartu nosnej rakety SLS s loďou Orion.
Zatiaľ nie je oficiálne známe, aká komplikácia prinútila riadiace stredisko pozastaviť odpočet. Pre misiu je však kľúčové, že dnešné štartovacie okno zostáva otvorené celé dve hodiny.
Vzhľadom na túto časovú rezervu môže zdržanie predstavovať len niekoľko minút, no vylúčený nie je ani dlhší odklad v rádoch desiatok minút. Tímy inžinierov aktuálne vyhodnocujú situáciu a analyzujú dostupné dáta, aby zabezpečili, že posádka odštartuje maximálne bezpečne, ideálne ešte v rámci dnešného termínu.
Artemis II: Asistenčný tím opustil rampu, počasie praje štartu na 90 %
Tím pre zabezpečenie misie Artemis II úspešne dokončil svoje záverečné úlohy a opustil štartovací komplex 39B na Floride. Po hodinách precíznej práce s obliekaním skafandrov, zatváraním poklopov a dôležitými kontrolami zostala loď Orion hermeticky uzavretá a pripravená na let.
Tento odchod predstavuje zásadný zlom v prípravách. Vesmírna loď je teraz v definitívnej konfigurácii a zodpovednosť za záverečné odpočítavanie plne preberá riadiace stredisko štartu.
Inžinieri medzičasom preverili senzor batérie na únikovom systéme, ktorý vykazoval vyššiu teplotu, než sa očakávalo. Podľa zistení ide len o chybu merania, ktorá dnešný štart nijako neovplyvní. Meteorológovia navyše priniesli skvelé správy: počasie je naďalej priaznivé a šanca na vhodné podmienky v čase štartu stúpla na vynikajúcich 90 %.
Ako bude prebiehať štart?
Záverečné predštartovné sumarizovanie
Stojíme spoločne na prahu dejín. V tme noci na Floride je gigantická raketa SLS ožiarená stovkami jasných svetlometov. Para z neustále doplňovaného podchladeného kvapalného kyslíka a vodíka sa vznáša v chladnom vzduchu okolo odpaľovacej rampy a pripomína dych obrovského mechanického monštra.
Dnešná noc je vyvrcholením práce desiatok tisícov špecialistov a inžinierov z celého sveta, nesmierneho technologického úsilia a odvážnych politických rozhodnutí. Prekonať úskalia gravitácie a preniknúť do mrazivej pustatiny hlbokého vesmíru s ľudskou posádkou je tou najväčšou technologickou výzvou našej generácie.
Posádka astronautov v týchto okamihoch presne opakuje a v mysli vizualizuje všetky kritické manévre od štartu, cez ukážku operácií na obežnej dráhe, až po nekompromisný ohnivý pád do Tichého oceánu.
Zostaňte s nami. O niekoľko desiatok minút sa Zem zatrasie, do tmy vytryskne mohutný stĺp ohňa a loď Orion s misiou Artemis II majestátne opustí našu rodnú planétu na svojej vznešenej ceste k Mesiacu.
Tragédie a poučenia - Apollo 1, Sojuz, Challenger a Columbia
Technologický pokrok vo vesmírnom výskume bol bohužiaľ často vykúpený tou najvyššou cenou – ľudskými životmi. S ohľadom na nadchádzajúci riskantný štart je nesmierne dôležité pripomenúť si neúspešné misie a katastrofy, pretože práve ich podrobné vyšetrovania položili dôležité základy pre dnešné mimoriadne prísne bezpečnostné protokoly rakety SLS a lode Orion:
- Apollo 1 (Jan. 1967) – Počas predštartovného testu na rampe vznikol v čisto kyslíkovej atmosfére kabíny požiar. Trojica astronautov zahynula na otravu plynmi, pretože obrovský vnútorný tlak neumožňoval otvoriť ťažký, dovnútra sa otvárajúci poklop.
- Sojuz 1 (Apr. 1967) – Návratová kabína s ruským kozmonautom Vladimirom Komarovom tvrdo dopadla na zem po tom, čo zlyhal jej hlavný aj záložný padákový systém, kedy sa šnúry zamotali.
- Sojuz 11 (Jún 1971) – Posádka troch kozmonautov úspešne opustila prvú vesmírnu stanicu, no počas prípravy na vstup do atmosféry sa predčasne otvoril tlakový ventil lode, čo spôsobilo úplnú dekompresiu a smrť celej posádky. Nenosili pritom pretlakové skafandre.
- Challenger STS-51L (Jan. 1986) – Počas mimoriadne mrazivého štartovacieho dňa stratil kritický gumený tesniaci O-krúžok na pomocnom motore (SRB) svoju elasticitu. Horúce spaliny sa prepálili priamo do obrovskej vonkajšej palivovej nádrže a raketoplán sa po 73 sekundách vo výške 14 km pri rýchlosti Mach 1.92 úplne rozpadol.
- Columbia STS-107 (Feb. 2003) – Pri samotnom štarte odpadol kus tvrdej penovej izolácie z externej nádrže a fyzicky rozbil ochranné tepelné dlaždice na ľavom krídle lode. Pri návrate na Zem o dva týždne neskôr prenikla do poškodeného krídla superžeravá plazma, čo viedlo k dezintegrácii celej lode nad územím Texasu.
Zlatá éra odvážnych priekopníkov
Než sa ľudstvo vôbec odvážilo vydať na cestu k Mesiacu, muselo pokoriť hranicu atmosféry a prežiť samotný pobyt vo vákuu. Vráťme sa na chvíľu do ranej éry vesmírneho veku. Prvý kráľovský krok učinil 12. apríla 1961 sovietsky astronaut Jurij Gagarin.
Vo svojej malej guľovitej kapsule Vostok 1 vzlietol zo zeme rýchlosťou vyše 27 000 km/h. Jeho kozmický let, počas ktorého len raz obletel Zemeguľu, trval napohľad smiešnych 108 minút, no odštartoval geopolitické vesmírne preteky.
Zaujímavým faktom zostáva, že Gagarin nepristál na zemi v bezpečí kabíny tak, ako to robíme dnes; systémy zmäkčenia dopadu neboli dostatočne spoľahlivé a tak sa musel z modulu vo výške katapultovať a zoskočiť na vlastnom padáku.
O niekoľko rokov neskôr, v marci 1965, sovietsky kozmonaut Alexej Leonov otvoril poklop lode Voschod 2 a stal sa vôbec prvým človekom, ktorý kedy vystúpil do otvoreného vesmíru (spacewalk), kde strávil plných 12 minút a 9 sekúnd.
Americká odpoveď prišla už v júni toho istého roku, keď astronaut Edward White strávil pri výstupe z lode Gemini 21 minút, poletujúc obrovskou rýchlosťou z výšky nad Havajom až nad Bermudy pomocou jednoduchej ručnej plynovej pištole. Odvaha týchto prvých ľudí umožnila inžinierom lepšie pochopiť vplyv vákua na techniku aj ľudské telo, čo nakoniec dalo vzniknúť dizajnom moderných lodí.
Historické lety na Mesiac a neúspešná misia Apollo 13
Pojem „dráha voľného návratu“ spomenutý nižšie nás neodvratne vracia k jednému z najslávnejších momentov vesmírnej histórie – letu misie Apollo 13 z roku 1970. Pôvodne rutinná misia na pristátie na Mesiaci sa zmenila na zúfalý boj o prežitie, keď na lodi vo vzdialenosti vyše 320 000 kilometrov od Zeme explodovala nádrž s kyslíkom, čím posádka prišla o vzduch, vodu aj elektrickú energiu v hlavnom servisnom module.
Astronauti prežili len vďaka tomu, že sa uchýlili do malého, stiesneného lunárneho modulu, ktorý využili ako núdzový záchranný čln. Keďže ich primárny motor bol pravdepodobne vážne poškodený explóziou, NASA musela využiť práve fyziku voľného návratu.
Pomocou presne vypočítaných zážihov malého motora z lunárneho modulu – bez pomoci moderných digitálnych počítačov a len za asistencie optických zameriavačov zameraných na hviezdy – sa im podarilo obletieť Mesiac a s kriticky vyčerpanými zásobami bezpečne pristať.
Apollo 13 sa dodnes považuje za „úspešné zlyhanie“ a pre inžinierov dnešnej lode Orion slúži ako ultimátny etalón navrhovania bezpečnostných systémov s viacnásobným istením (redundanciou).
Neúspešné pokusy v rámci misie Artemis a inžinierske riešenia
Aby sme pochopili dôkladnosť príprav dnešného letu, musíme sa pozrieť na cenné, hoci frustrujúce lekcie z predchádzajúcej misie Artemis I. V neskorom lete roku 2022 zažívala NASA jednu technickú komplikáciu za druhou.
Prvý pokus o štart v auguste bol zrušený, pretože senzory hlásili zlyhanie pri chladení (tzv. „engine bleed“) jedného z hlavných motorov, hoci inžinieri neskôr zistili, že motor bol v poriadku a zlyhal iba samotný teplotný senzor.
Nasledovali masívne úniky mimoriadne prchavého a nebezpečného kvapalného vodíka pri tankovaní, a to na 8-palcovom potrubí aj na menšom odvzdušňovacom potrubí. Technici museli rakete priamo na rampe vymeniť tesnenia a zmeniť tankovacie procedúry – namiesto prudkého chladenia zaviedli pomalší prechod, aby predišli tepelnému šoku kovových a gumených komponentov.
Až tieto zmeny viedli k úspešnému štartu Artemis I. Ďalšie nemilé prekvapenie však prišlo až po pristátí lode Artemis I. Inžinieri pri inšpekcii zistili, že inak odolný tepelný štít z materiálu Avcoat prejavil závažné chyby.
Neodparoval sa totiž plynule, ale na viac ako 100 miestach na povrchu neočakávane popraskal, pripálil sa (charring) a jeho kusy sa jednoducho odlomili a odpadli. Rozsiahla analýza ukázala, že materiál neumožňoval plynom dostatočne unikať von, čo pod povrchom vytváralo veľký vnútorný tlak.
NASA musela na základe týchto dát štít lode Orion pre súčasnú misiu s posádkou čiastočne modifikovať a najmä prepočítať uhol návratu do atmosféry tak, aby bolo tepelné namáhanie miernejšie a predvídateľnejšie.
Návrat na Zem a extrémy pristátia
Posledná, štvordňová etapa cesty domov bude psychologicky náročná. Príťažlivosť Zeme bude loď Orion neustále zrýchľovať, až kým nedosiahne astronomickú rýchlosť bezmála 40 000 kilometrov za hodinu.
V tejto rýchlosti (blížiacej sa k 32-násobku rýchlosti zvuku) kapsula tvrdo narazí do horných vrstiev zemskej atmosféry. Nastane tak najtvrdšia skúška tepelného štítu pokrytého materiálom známym ako Avcoat.
Vzduch pred loďou sa v zlomku sekundy stlačí natoľko, že sa ohreje na teplotu takmer 2 800 °C, čím sa premení na žeravú plazmu. Materiál Avcoat je navrhnutý tak, aby sa pri kontakte s takto extrémnym teplom cielene roztápal a odparoval (proces zvaný ablácia), čím odvádza pekelné teplo preč od astronautov, udržujúc vnútri znesiteľnú izbovú teplotu.
Po ohnivom prechode atmosférou a strate rýchlosti sa vo výške niekoľkých kilometrov automaticky vystrelia postupné sekvencie stabilizačných a následne obrovských hlavných padákov. Tie jemne znesú loď na hladinu Tichého oceánu pri pobreží San Diega, kde ju z vody okamžite vytiahne záchranná loď amerického námorníctva triedy San Antonio.
Artemis II: Problém s deštrukčným systémom je vyriešený, Orion je pripravený na štart
Inžinieri úspešne vyriešili problém s hardvérom, ktorý komunikuje s letovým deštrukčným systémom. Táto porucha by pozemnému tímu znemožnila vyslať signál na zničenie rakety pri nebezpečnom vychýlení z kurzu. Následný test spoľahlivosti potvrdil, že systém je opäť plne funkčný a pripravený podporiť dnešný let.
Technici medzitým dokončili zatváranie poklopu únikového systému, čo je nevyhnutný krok pre úplné utesnenie lode Orion. Tento poklop slúži ako dodatočná ochranná bariéra pre modul s posádkou a v prípade núdze umožňuje rýchlu evakuáciu astronautov.
Tím pre zabezpečenie misie v tejto fáze dôkladne overil správne zarovnanie poklopu, aktivoval uzamykacie mechanizmy a potvrdil tlakovú integritu. Tieto prísne kontroly zaručujú, že systém bude bezchybne fungovať a udrží si štrukturálnu pevnosť aj v extrémnych podmienkach.
Bezpečným uzamknutím poklopu sa vesmírna loď Orion dostala do svojej definitívnej letovej konfigurácie. Predstavuje to jeden z vôbec posledných veľkých míľnikov pred začatím tankovania a samotným štartom historickej misie.
Historický oblet Mesiaca
Na šiesty deň misie nastane vizuálny a emocionálny vrchol celej cesty. Loď Orion sa priblíži k mesačnému telesu. Misia Artemis II však zámerne nevstúpi na trvalú obežnú dráhu okolo Mesiaca, ako to robili misie Apollo pred pristátím.
Namiesto toho využije fyzikálny fenomén takzvanej dráhy voľného návratu (free-return trajectory). Trajektória lode bude vyzerať ako pomyselná osmička, ktorej spodná slučka obopína Mesiac a vrchná časť smeruje späť k Zemi. Keď loď vletí do gravitačného vplyvu Mesiaca, ten si ju k sebe pritiahne a následne ju gravitačným prakom odpáli späť do hlbín vesmíru, ale s kurzom priamo na našu modrú planétu.
Tento systém je neuveriteľne bezpečný – aj keby lodi v tomto bode kompletne zlyhal hlavný motor, fyzika ju automaticky privedie naspäť k zemskej atmosfére. Počas tohto obletu preletí posádka okolo odvrátenej strany Mesiaca.
Podľa prepočtov sa dostane do vzdialenosti vyše 7 400 kilometrov od jeho pustého povrchu, čo ju katapultuje neuveriteľných 370 000 kilometrov od Zeme. V tom okamihu prekonajú svetový rekord vo vzdialenosti dosiahnutej ľudskou posádkou a zažijú tichú, fascinujúcu krásu nekonečného vesmíru na vlastné oči.
Artemis II: Štart ohrozuje problém s letovým deštrukčným systémom
Hoci odpočítavanie dnešnej misie Artemis II pokračuje, vyskytol sa problém s komunikáciou s letovým deštrukčným systémom. Tento bezpečnostný mechanizmus umožňuje na diaľku zničiť raketu pri nebezpečnom vychýlení z kurzu, čím chráni verejnosť.
Bez potvrdenia jeho funkčnosti sa štart nemôže uskutočniť. Inžinieri však už navrhli alternatívny spôsob na overenie systému a momentálne sa pripravujú na okamžité testovanie tohto riešenia.
Odlet od Zeme a let k Mesiacu (Translunárna injekcia)
Pokiaľ prvé hodiny letu a všetky inžinierske skúšky na vysokej obežnej dráhe Zeme dopadnú úspešne a vedenie misie udelí oficiálne povolenie (GO), nastáva kritický míľnik. Je ním takzvaná translunárna injekcia (skrátene TLI).
Ide o masívny motorický zážih horného stupňa ICPS. Motor sa zapáli a bude bežať, až kým loď nedosiahne dostatočnú rýchlosť na to, aby prekonala a unikla silnému gravitačnému zovretiu Zeme. Tento mohutný impulz doslova „vystrelí“ loď Orion z obežnej dráhy a navedie ju na priamu cestu k Mesiacu.
Samotná cesta (outbound journey) potrvá približne štyri dlhé dni. V tomto období posádka postupne otestuje limity zemskej komunikácie a optického O2O laserového spojenia. Zároveň počas tejto cesty loď vykoná niekoľko drobných, mimoriadne presných korekčných zážihov svojho malého motora, aby jemne doladila svoju trajektóriu a zaistila, že jej stretnutie s Mesiacom bude absolútne presné.
Život na palube a systémy lode Orion
Kým na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) majú astronauti relatívny priestorový luxus a oddelené spálne, prežiť v kabíne lode Orion si vyžaduje mimoriadne prispôsobenie. Vnútorný priestor kabíny je extrémne stiesnený a po zložení štartovacích sedadiel slúži na prácu, stravovanie, cvičenie aj spánok. Astronauti nemajú k dispozícii žiadnu sprchu, hygienu udržiavajú len pomocou navlhčených utierok. Na spánok používajú tenké spacie vaky, ktoré si jednoducho pripevnia na steny kabíny, aby počas odpočinku nekontrolovane nepoletovali vo voľnom priestore.
Dôležitým aspektom je ochrana pred radiáciou. Keďže loď opustí ochranný obal zemského magnetického poľa, posádka otestuje núdzový radiačný kryt, ktorý je umiestnený pod podlahou kabíny, kde by sa mali ukryť v prípade silnej slnečnej erupcie.
Rozdiely oproti podmienkam na ISS sú viditeľné aj pri príprave stravy a fyzickom cvičení:
- Zásoby vody – Iba dávkovač vody s izbovou (okolitou) teplotou.
- Ohrievanie stravy – Malý ohrievač s obmedzenou kapacitou elektrického výkonu.
- Zloženie a typ jedla – Predbalené jedlo s dlhou trvanlivosťou bez akýchkoľvek plechoviek, ktoré netvorí omrvinky.
- Stravovacie náčinie – Každý astronaut má iba 1 lyžicu a 1 nožnice.
- Fyzické cvičenie – Povinné denné cvičenie (30-60 minút) na kompaktnom zotrvačníkovom prístroji, na ktorom posádka simuluje veslovanie či drepy.
Artemis II: Inštalácia servisného panelu na poklope Orionu
Technici v Kennedyho vesmírnom stredisku začali s inštaláciou servisného panelu na poklop lode Orion. Tento kľúčový prvok chráni dôležité spojenia a zaisťuje bezpečnosť oblasti poklopu počas letu.
Tímy aktuálne overujú správne utesnenie všetkých okolitých systémov. Zabezpečením poklopu sa prípravy na štartovacej rampe 39B presúvajú k záverečným kontrolám a odpočítavaniu. Historický let s posádkou okolo Mesiaca je tak opäť o krok bližšie.
Skúšky a testy na obežnej dráhe Zeme (Proximity Operations Demo)
Prvý deň misie na vysokej eliptickej obežnej dráhe nie je určený na oddych, ale na mimoriadne dôležitú prácu. Krátko po vypnutí motorov sa astronauti Kochová a Hansen musia okamžite odopnúť z bezpečnostných sedadiel a začať systematicky oživovať systémy podpory života.
Skontrolujú dávkovače pitnej vody, funkčnosť toalety a zariadenia na odstraňovanie oxidu uhličitého. Následne zhruba tri hodiny po štarte nastáva jeden z najnapínavejších momentov, takzvaná „proximity operations demonstration“ (ukážka operácií v blízkom okolí).
Loď Orion sa mierne oddelí od horného raketového stupňa ICPS. Pilot Victor Glover prevezme plnú manuálnu kontrolu nad vesmírnou loďou. Pomocou translačných a rotačných joystickov vykoná sériu mimoriadne presných pohybov, pričom ako orientačný a vizuálny terč využije špeciálny značkovač umiestnený priamo na stupni ICPS.
Tento test v reálnom prostredí je nenahraditeľný, pretože ani tie najlepšie pozemné simulátory nedokážu úplne presne napodobniť správanie obrovského a ťažkého plavidla vo vákuu. Úspech tohto jemného manévru dokáže inžinierom, že budúce spojenie Orionu s masívnym lunárnym pristávacím modulom vo vesmíre bude plne realizovateľné.
Artemis II: NASA testuje kľúčový mechanizmus a tesnosť poklopu Orionu
Inžinieri v „Bielej miestnosti“ na komplexe 39B aktuálne testujú vyvažovací mechanizmus a monitorujú pokles tlaku v tesnení poklopu lode Orion. Tieto kroky garantujú tlakovú integritu a pripravenosť na štart.
Vyvažovací mechanizmus je precízny systém, ktorý kompenzuje hmotnosť poklopu modulu. Pomocou kalibrovaných pružín a tlmičov umožňuje technikom plynulú manipuláciu bez namáhania pántov či samotného tesnenia. Mechanizmus zabraňuje prudkým pohybom a udržuje presné zarovnanie dôležité pre vzduchotesnosť. Technici teraz overujú rozloženie záťaže a zapadnutie uzamykacích prvkov pod simulovanou záťažou.
Po týchto úpravách nasledujú dôležité skúšky poklesu tlaku. Tím precízne monitoruje straty tlaku v čase, čím definitívne potvrdzuje stopercentnú integritu poklopu. Tieto prísne testy sú pre bezpečnosť astronautov životne dôležité a zaručujú, že kabína zostane bezpečne uzavretá.
Artemis II: Astronauti sú definitívne uzavretí v lodi Orion
Tím pre zabezpečenie misie na štartovacom komplexe 39B práve dokončuje jeden z najkritickejších krokov pred štartom: zatváranie poklopu lode Orion. V „Bielej miestnosti“ technici precízne kontrolujú tesnenia a uzávery, aby zaistili dokonalú vzduchotesnosť a natlakovanie kabíny. Uzamknutím poklopu zostávajú astronauti oficiálne hermeticky uzavretí vo svojom module, čo predstavuje obrovský míľnik na ceste k odletu.
Prvé minúty letu a vzlet majestátnej rakety SLS
Hneď ako odpočítavanie dosiahne nulu a zaznie očakávané T-0, odohrá sa divadlo nepredstaviteľnej sily. Terminálne odpočítavanie (posledných 10 minút) bude plne v rukách automatického počítačového systému Ground Launch Sequencer, ktorý skontroluje tisíce rôznych senzorov a potvrdí natlakovanie nádrží.
Šesť minút pred štartom loď Orion prejde z externých na vnútorné batérie. Pri samotnom štarte sa zapália štyri hlavné motory RS-25 (mimochodom, tieto motory sú upraveným dedičstvom z programu amerických raketoplánov), po ktorých budú s rachotom nasledovať dva obrovské pomocné motory na tuhé palivo (SRB) upevnené po bokoch rakety.
Celý kolos sa zdvihne z rampy 39B za sprievodu ohlušujúceho revu a prúdu ochranných stoviek tisíc litrov vody zo zvukového tlmiaceho systému. Pomocné motory poskytnú počas prvých dvoch minút až 75 % všetkého ťahu. Po vyhorení pevného paliva sa tieto motory bezpečne oddelia a odhodia, zatiaľ čo centrálny stupeň rakety bude pokračovať v nepretržitom zrýchľovaní.
Akonáhle loď dosiahne bezpečnú výšku v redšej vrstve atmosféry, nepotrebný záchranný systém (Launch Abort System) sa odpojí od špičky lode. Zhruba po ôsmich minútach zrýchlenia sa hlavné motory centrálneho stupňa definitívne vypnú (moment známy ako MECO – Main Engine Cutoff) a obrovská prázdna nádrž sa odpojí. V tej sekunde sa posádka ocitne v stave úplnej beztiaže, čím oficiálne začne ich cesta na obežnej dráhe Zeme.
Posádka Artemis II nastúpila do lode Orion: Prípravy na let k Mesiacu vrcholia
Štvorčlenná posádka historickej misie Artemis II urobila ďalší kľúčový krok k svojej 10-dňovej ceste okolo Mesiaca. Astronauti po tradičnom podpise v tzv. „Bielej miestnosti“ nastúpili do vesmírnej lode Orion.
Asistenčný tím im momentálne pomáha s nasadzovaním záchranných prilieb a rukavíc. Súčasne prebiehajú nevyhnutné komunikačné skúšky s riadiacim strediskom a testy tesnosti skafandrov, čo sú kritické bezpečnostné procedúry pre prípad straty tlaku v kabíne.
Nasledovať bude mimoriadne precízne zatváranie poklopov modulu. Tento proces môže trvať až štyri hodiny, keďže aj jediný vlas v tesnení by mohol spôsobiť problémy pri uzatváraní. Úspešné zabezpečenie hermetického prostredia zaistí dokonalú vzduchotesnosť lode a definitívne posunie misiu do finálnej fázy pred štartom.
Špecialista Jeremy Hansen
Prielomom v medzinárodnej vesmírnej politike je zapojenie kanadského astronauta Jeremyho Hansena, ktorý bude pôsobiť ako druhý špecialista misie. Zastupuje Kanadskú vesmírnu agentúru (CSA), tento 48-ročný plukovník kanadských ozbrojených síl tvorí históriu ako prvý neamerický občan, ktorý sa kedy vydá na cestu k Mesiacu.
Hansen má pôsobivé akademické a vojenské pozadie s titulmi z fyziky a vesmírnej vedy. Jeho cesta začala vo vzdušných kadetoch, čo ho doviedlo k dráhe elitného bojového pilota stíhačiek CF-18. Medzi jeho najznámejšie vojenské úlohy patrilo zabezpečovanie operácií v arktickom prostredí.
Hoci Artemis II bude pre neho vôbec prvým letom do vesmíru, v radoch astronautov je vysoko rešpektovaný. V roku 2017 sa mu dostalo pocty stať sa vôbec prvým Kanaďanom, ktorý viedol tréning celého ročníka nových amerických a kanadských astronautov.
Absolvoval aj extrémne podzemné tréningy v izolovaných jaskyniach (program CAVES) a podmorské misie (NEEMO), kde sa učil zvládať psychický tlak obmedzeného priestoru.
Špecialistka Christina Koch
Ako špecialistka misie bude na palube pôsobiť Christina Hammock Kochová (vyslovuje sa ako „Cook“). Táto inžinierka a výskumníčka je už teraz žijúcou legendou. Drží historický svetový rekord za najdlhší nepretržitý vesmírny let, aký kedy absolvovala žena – vo vesmíre strávila impozantných 328 po sebe idúcich dní počas expedícií na ISS.
Známou sa stala aj vďaka tomu, že bola priamou účastníčkou vôbec prvých plne ženských výstupov do voľného vesmíru. Kochovej predchádzajúca kariéra ukazuje jej extrémnu odolnosť voči izolovanému a drsnému prostrediu.
Pracovala ako výskumná inžinierka pre Americký antarktický program, kde absolvovala mimoriadne náročné zimovanie na výskumnej stanici na južnom póle a v Grónsku, slúžiac zároveň v požiarnom a záchrannom tíme.
Táto schopnosť prežiť izoláciu je pre let k Mesiacu nedoceniteľná. Predtým ako sa stala astronautkou, v Goddardovom centre NASA vyvíjala vedecké inštrumenty pre medziplanetárne sondy, akou je napríklad sonda Juno skúmajúca planétu Jupiter. Je pripravená stať sa prvou ženou, ktorá prekročí hranice nízkej obežnej dráhy Zeme.
Pilot Victor Glover
Za mimoriadne zložitými ovládacími panelmi lode Orion bude sedieť pilot Victor J. Glover. Tento americký astronaut so vzdelaním z kalifornskej polytechniky disponuje neuveriteľným súborom schopností.
Získal až tri rôzne magisterské tituly (z inžinierstva letových testov, systémového inžinierstva a vojenských operačných vied) a má za sebou mimoriadne úspešnú kariéru testovacieho pilota v americkom námorníctve.
Nalietal viac ako 3 000 hodín na viac ako 40 typoch rôznych lietadiel, pričom testoval stroje ako F/A-18 Hornet či Super Hornet a má za sebou viac ako 400 pristátí na lietadlovej lodi. Jeho predošlá misia do vesmíru bola obrovským úspechom – bol pilotom prvej plnohodnotnej operačnej misie lode Crew Dragon (Crew-1) spoločnosti SpaceX k ISS, kde pobudol 168 dní a absolvoval štyri výstupy do otvoreného kozmu.
Vzhľadom na jeho neuveriteľné zručnosti s manuálnym pilotovaním mu bude zverená kľúčová úloha celej misie Artemis II: manuálne riadiť a manévrovať loď Orion v tesnej blízkosti raketového stupňa, čím sa otestuje ovládateľnosť lode.
Veliteľ Reid Wiseman
Na čele celej historickej posádky stojí NASA astronaut a veliteľ Reid Wiseman. Tento rodený líder pochádza z mesta Baltimore a za astronauta bol vybraný už v roku 2009. Jeho predchádzajúca kariéra je hlboko zakorenená vo vojenskom letectve.
Po získaní bakalárskeho titulu z počítačového a systémového inžinierstva na Rensselaer Polytechnic Institute a magisterského titulu na prestížnej Johns Hopkins University, slúžil ako námorný pilot (Naval Aviator).
Bol nasadený do bojových aj podporných operácií na Blízkom východe a pôsobil ako uznávaný testovací pilot. Vo vesmíre už preukázal svoje mimoriadne schopnosti.
V roku 2014 pôsobil na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) v rámci Expedície 41 ako letový inžinier a strávil tam viac ako 165 dní. Výrazne prispel k dôležitému vedeckému výskumu v mikrogravitácii, napríklad pri inštalácii experimentov skúmajúcich kapilárne toky kvapalín.
Okrem toho má za sebou dva náročné výstupy do otvoreného vesmíru, kde úspešne inštaloval externé vybavenie a opravoval zlyhávajúcu chladiacu pumpu. Skúsenosti s vedením ľudí a riešením krízových situácií (ako bývalý šéf Úradu astronautov) z neho robia ideálneho veliteľa pre túto nepreskúmanú cestu.
Detaily prípravy misie a výcvik posádky
Cesta astronautov na štartovaciu rampu začala dlhé mesiace pred dnešným dňom. Keďže misia Artemis II je testovacím letom, posádka musela byť pripravená na akúkoľvek mysliteľnú krízovú situáciu.
Inžinieri vypracovali podrobný časový harmonogram celého desaťdňového letu s presnosťou na minúty, pričom astronauti ho museli do detailu nacvičiť. Významnú časť tohto náročného tréningu tvorila príprava na krízové scenáre – astronauti trávili dlhé hodiny v maketách lode Orion, kde trénovali bleskovú evakuáciu lode v prípade núdze ešte na štartovacej rampe, ako aj záchranu po pristátí na rozbúrenom oceáne.
Dôležitou súčasťou bol aj výcvik v Houstone v špeciálnom obrovskom bazéne známom ako Neutral Buoyancy Lab (Laboratórium s neutrálnym vztlakom). Tu posádka v plných skafandroch vo vode simulovala prácu s rôznymi prístrojmi za podmienok zníženej gravitácie.
Tento precízny tréning bol nutný aj preto, lebo psychologická a fyziologická záťaž v hlbokom vesmíre sa zásadne líši od letov na nízkej obežnej dráhe Zeme.
Tankovanie rakety a kontroly pred štartom
Srdce rakety bije vďaka extrémnemu chladu. Približne deväť hodín pred plánovaným štartom sa spustil jeden z najkritickejších, najzložitejších a najnebezpečnejších procesov celej prípravy – tankovanie (kryogénne plnenie).
Do obrovských nádrží centrálneho a horného stupňa sa postupne čerpajú stovky tisíc litrov paliva. Toto palivo pozostáva z kvapalného kyslíka (LOX), ktorý je podchladený na teplotu takmer -183 °C, a kvapalného vodíka (LH2) s extrémnou teplotou -253 °C.
Aby sa predišlo tepelnému šoku materiálov, ktorý by mohol spôsobiť vznik mikrotrhlín v kovových zliatinách, čerpanie prebieha najskôr v takzvanom režime „pomalého plnenia“ (slow fill), kým sa nádrže neochladia, a až potom sa prejde na „rýchle plnenie“ (fast fill).
Keďže sa kryogénne látky neustále vyparujú, inžinieri musia nepretržite dopĺňať chýbajúce množstvo. Tento proces sa nazýva doplňovanie alebo „topping“ a prebieha aj pri hornom stupni ICPS. Zároveň tím pred malou chvíľou vykonal dôležitý test odvzdušňovacích a poistných ventilov priamo na rampe 39B.
Z útrob rakety bol pred tankovaním kompletne vytlačený bežný atmosférický vzduch a nahradil ho inertný plynný dusík. Tým sa vytvorilo bezpečné, nereaktívne prostredie, ktoré zabraňuje akejkoľvek náhodnej explózii vo vnútri raketových dutín.
Odpočítavanie a príprava na samotný štart
Celý proces odpočítavania sa začal presne v čase L-49 hodín a 50 minút, kedy celý riadiaci tím dorazil na svoje miesta k monitorom. Približne v čase L-44 hodín inžinieri na diaľku zapli a oživili všetky kľúčové palubné systémy samotnej kozmickej lode Orion, aby sa ubezpečili, že letové batérie sú plne nabité pre prevádzku avioniky, systémov podpory života a komunikácie.
Počasie, ktoré býva na Floride často nepredvídateľné, nám dnes praje. Riaditeľka štartu Charlie Blackwell-Thompson potvrdila, že pravdepodobnosť priaznivého počasia zostáva na vynikajúcich 80 %.
Meteorológovia amerických vesmírnych síl pozorne sledujú výskyt ťažkých kopovitých oblakov a možný strih vetra v horných vrstvách atmosféry, no zatiaľ neboli prekročené žiadne bezpečnostné limity.
Posádka astronautov aktuálne prebýva v budove Neil A. Armstrong Operations and Checkout Building, kde podlieha prísnej zdravotnej karanténe. Astronauti majú za sebou posledné medicínske kontroly a začínajú si obliekať jasne oranžové pretlakové záchranné skafandre (Orion Crew Survival System suits), v ktorých následne nastúpia do vozidiel smerujúcich k odpaľovacej rampe.
Noc, kedy sa prepíšu dejiny
Vitajte pri našom historickom živom prenose z floridského mysu Canaveral. Vesmírne stredisko je dnes v noci dejiskom, ktoré navždy prepíše históriu. Príbeh programu Artemis – výstižne pomenovaného po gréckej bohyni mesiaca a sestre boha Apolla – dnes v noci spojí obrovské dedičstvo letov zo 60. a 70. rokov so špičkovými digitálnymi technológiami 21. storočia.
Budeme tu s vami sledovať každú minútu. Od napínavých príprav a mrazivého tankovania, cez ohlušujúci štart rakety SLS, postupné zhodenie záchranného modulu, navádzanie na obežnú dráhu až po finálnu kontrolu zdravia lode.
Počas tejto dlhej noci sa taktiež pozrieme na fascinujúcou históriou letov s ľudskou posádkou, poučíme sa z tragických katastrof, ktoré formovali bezpečnosť, a budeme zdieľať technologické údaje priamo do srdca vesmírnej lode Orion. Zostaňte naladení, vzrušujúca cesta ľudstva späť na Mesiac práve začína.
Vyhodene peniaze a na co je to dobre? Co cakaju ze tam najdu zeleneho ETho? Keby radsej tych 100 miliard co to sranda stoji investovali do vyvoja liekov proti rakovine bolo by to uzitocnejsie pre vsetkych…
Keby sme tak všetci uvažovali tak ešte dnes nevieme čo je koleso 😀😀