Kľúčové body:
-
Americká vojenská dominancia
Spojené štáty presúvajú do Stredozemného mora lietadlovú loď USS George H.W. Bush. V rámci operácie Epic Fury už zničili viac ako 3 000 iránskych cieľov.
-
Obrat v iránskej politike
Prezident Pezeškiján sa ospravedlnil okolitým arabským štátom za predchádzajúce útoky a pozastavil ich, podmienkou je však ich neutralita.
-
Izrael útočí na Teherán aj Libanon
Viac ako 80 izraelských stíhačiek bombardovalo ciele Revolučných gárd. V Libanone si tvrdé boje s Hizballáhom a hľadanie pozostatkov letca Rona Arada vyžiadali desiatky obetí.
-
Trumpovo ultimátum a obchádzanie Kongresu
Americký prezident žiada bezpodmienečnú kapituláciu a Biely dom hľadá nového lídra Iránu. USA zároveň schválili predaj bômb Izraelu za 151,8 milióna dolárov v zrýchlenom režime.
Ôsmy deň prebiehajúceho vojenského konfliktu na Blízkom východe, ktorý odštartovala koordinovaná americko-izraelská operácia „Epic Fury“, prináša bezprecedentnú eskaláciu.
Zatiaľ čo sa Washington a Tel Aviv sústredia na masívnu deštrukciu iránskej vojenskej infraštruktúry a likvidáciu velenia po smrti ajatolláha Alího Chameneího, Teherán mení stratégiu. Boje sa však prelievajú aj do susedných krajín, paralyzujú leteckú dopravu a otriasajú globálnymi trhmi s ropou.
Zmena iránskej stratégie: Ospravedlnenie susedom a odmietnutie kapitulácie
Vnútroštátna situácia v Iráne je mimoriadne napätá. Vedenie krajiny dočasne prevzala trojčlenná rada, ktorej súčasťou je aj prezident Masúd Pezeškiján. Ten v štátnej televízii vystúpil s prejavom, v ktorom sa snažil zmierniť napätie s bezprostrednými susedmi v Perzskom zálive.
Za predchádzajúcu vlnu agresie voči okolitým krajinám sa verejne ospravedlnil a pripísal ju chaosu a strate velenia po zabití najvyššieho vodcu Chameneího.
„Dočasná rada vedenia sa dohodla, že na susedné krajiny nebudú podniknuté žiadne ďalšie útoky a že nebudú odpálené žiadne rakety,“ vyhlásil Pezeškiján.
Má to však jasnú podmienku – útoky spojencov na Irán nesmú byť vedené z územia týchto arabských štátov.
Napriek tomuto taktickému ústupku prezident ostro odmietol tlak Západu. Odkázal do Washingtonu, že Irán sa nevzdá a že „nepriatelia si musia vziať svoje želanie po kapitulácii iránskeho ľudu do hrobu.“ Podľa analytikov má dnes režim v Teheráne jediný cieľ: prežiť, pričom sa môže uchýliť k taktike podobnej hnutiu Hamas a ukrývať svoje raketové systémy do rozsiahlych podzemných sietí.
Operácia Epic Fury naberá na obrátkach: Tretia americká lietadlová loď v regióne
Spojené štáty nenechávajú nič na náhodu a naďalej masívne posilňujú svoju prítomnosť. Podľa Amerického námorného inštitútu (USNI) vysiela Washington do krízovej oblasti už tretiu lietadlovú loď. Z Atlantiku do východného Stredomoria smeruje USS George H.W. Bush. Pripojí sa tak k najväčšej lietadlovej lodi sveta USS Gerald R. Ford, ktorá sa už presunula cez Suezský prieplav do Červeného mora, a k USS Abraham Lincoln, ktorá operuje v Arabskom mori.
Podľa amerického Centrálneho veliteľstva (CENTCOM) zasiahli americké sily od začiatku operácie Epic Fury viac ako 3 000 cieľov. Medzi zničenými objektmi sú veliteľské a riadiace centrá, systémy protivzdušnej obrany, ale aj iránske vojenské lode a ponorky.
Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová uviedla, že operácia môže trvať štyri až šesť týždňov. USA majú podľa jej slov dostatok zbraní a sú na najlepšej ceste získať absolútnu kontrolu nad iránskym vzdušným priestorom.
Izraelská ofenzíva na dvoch frontoch: Nálety na Teherán a krviprelievanie v Libanone
Izrael vedie mimoriadne intenzívnu ofenzívu nielen voči Iránu, ale aj proti jeho spojencom. Izraelská armáda (IDF) potvrdila, že zrealizovala jeden z najväčších leteckých úderov od začiatku vojny. Viac ako 80 stíhačiek zasiahlo strategické ciele v Teheráne a centrálnom Iráne, vrátane vojenskej akadémie Revolučných gárd v Isfaháne, podzemných veliteľských stredísk a skladov rakiet.
Oveľa krvavejší rozmer má však konflikt v susednom Libanone, kam sa vojna plynule preliala vďaka zapojeniu hnutia Hizballáh. Izrael udrel na pozície militantov na juhu Libanonu, v južných predmestiach Bejrútu a predovšetkým v údolí Bikáa.
- Misia za záchranou pozostatkov: Ťažké boje v meste Nabí Šít vypukli po tom, čo tam na vrtuľníkoch prenikli izraelské špeciálne jednotky. Ich cieľom bolo podľa armády nájsť pozostatky letca Rona Arada, ktorý sa nad Libanonom katapultoval ešte v roku 1986.
- Civilné obete: Následné vzdušné krytie a bombardovanie si podľa libanonského ministerstva zdravotníctva vyžiadalo v okrese Baalbek najmenej 41 mŕtvych a 40 zranených. Pri údere na mesto Šmustar zahynulo šesť ľudí z jednej vysídlenej rodiny, vrátane štyroch detí.
Od pondelka si izraelské údery v Libanone vyžiadali už vyše 220 mŕtvych a približne 800 zranených.
Odveta, kontroverzie a údajná ruská pomoc
Irán, napriek ťažkým stratám, pokračuje v odvetných úderoch. V noci vyslal ďalšie balistické strely na Izrael a pokúsil sa paralyzovať aj ropnú infraštruktúru. Saudská Arábia zmarila útok šiestich iránskych dronov na kľúčové ropné pole a zachytila balistickú strelu mieriacu na leteckú základňu Princa Sultána.
Jedným z najkontroverznejších momentov posledných hodín je iránsky útok na americkú leteckú základňu Zafra v Spojených arabských emirátoch. Iránske Revolučné gardy ho odôvodnili ako priamu pomstu za údajný americko-izraelský útok na dievčenskú školu v meste Mínáb. Podľa iránskych štátnych médií tam malo zahynúť viac ako 150 ľudí vrátane žiačok.
Pentagón aj americký minister zahraničných vecí Marco Rubio tieto obvinenia dôrazne odmietli s tým, že USA by nikdy úmyselne necielili na školu. Nezávislé overenie obetí na mieste zatiaľ nie je možné.
Do eskalujúceho napätia vstupuje aj Moskva. Renomované americké denníky prišli so zisteniami, že Rusko poskytuje Iránu spravodajské informácie o pozíciách amerických vojsk. Americký minister obrany Pete Hegseth situáciu zľahčuje tvrdením, že USA „vedia všetko a monitorujú, kto s kým hovorí,“ Kremeľ však prostredníctvom Dmitrija Peskova potvrdil aktívnu komunikáciu s Teheránom.
Dopady na civilistov, evakuácie a drahá ropa
Geopolitické zemetrasenie má okamžité praktické dopady. Vojna paralyzuje komerčné lety. Medzinárodné letisko v Dubaji muselo z bezpečnostných dôvodov pozastaviť prevádzku po tom, čo protivzdušná obrana zachytila na oblohe letiaci objekt. Neskôr letisko čiastočne obnovilo lety, no situácia zostáva neprehľadná.
V plnom prúde sú repatriačné lety európskych krajín. Na Slovensko a do Česka sa vracajú stovky turistov zo Spojených arabských emirátov, Saudskej Arábie a Egypta, ktorí dovolenkovali na Blízkom východe. Úrady varujú pred cestovaním do celého regiónu.
Konflikt zároveň drví globálnu ekonomiku. V dôsledku obáv z narušenia dodávok vyletela cena severomorskej ropy Brent po takmer dvoch rokoch nad hranicu 90 dolárov za barel, čo v nasledujúcich týždňoch pravdepodobne prinesie globálne zdražovanie energií a pohonných hmôt.
Trumpova nekompromisná línia a hrozba „istej smrti“
Americký prezident Donald Trump si zatiaľ udržuje tvrdú, nekompromisnú líniu. Na sieti Truth Social označil Irán za „porazeného Blízkeho východu“ a jeho dočasné prímerie so susedmi označil za priamy dôsledok americkej vojenskej sily, ktorá ho „zmlátila do pekla“.
Trump odmieta akékoľvek dohody a vyžaduje bezpodmienečnú kapituláciu. Priamo pohrozil, že ak bude Irán pokračovať v zlom správaní, USA udrú na nové, doteraz nezasiahnuté ciele s úmyslom ich „úplného zničenia a istej smrti.“
Biely dom medzitým pripravuje plány na povojnové usporiadanie. Americká administratíva netají, že už teraz zvažuje kandidátov, ktorí by mohli prevziať vedenie Iránu po definitívnom páde súčasného režimu.
Dôkazom toho, že sa USA pripravujú na masívnu a dlhotrvajúcu kampaň, je aj krok šéfa diplomacie Marca Rubia. Ten využil mimoriadne právomoci a obišiel súhlas Kongresu, aby okamžite schválil predaj zbraní a bômb pre Izrael v hodnote 151,8 milióna dolárov, čo vyvolalo ostrú kritiku zo strany demokratickej opozície.
