„Suma potrebná na krátkodobú, strednodobú a dlhodobú obnovu a rekonštrukciu v Pásme Gazy sa odhaduje na 53,142 miliardy USD. Z tejto sumy sa krátkodobé financovanie na prvé tri roky odhaduje na približne 20,568 miliardy USD,“ napísal generálny tajomník OSN António Guterres vo svojej správe pre Valné zhromaždenie. Vo svojej decembrovej rezolúcii, v ktorej vyzval na okamžité a bezpodmienečné prímerie v Gaze, Valné zhromaždenie požiadalo, aby do dvoch mesiacov predložil odhady nákladov na krátkodobú až dlhodobú obnovu územia.
„Hoci v súčasnej situácii nebolo možné úplne odhadnúť všetky finančné náklady, ktoré budú potrebné v Pásme Gazy, toto rýchle predbežné hodnotenie poukazuje na obrovský rozsah finančných potrieb na obnovu a rekonštrukciu Pásma Gazy,“ uvádza sa v správe.
Od októbra 2023, keď vypukol konflikt po teroristickom útoku Hamasu na Izrael, bolo podľa správy OSN zničených „viac ako 60 % domov“ v Pásme Gazy a sektor bývania bude vyžadovať približne 30 % všetkých prostriedkov na obnovu, čo predstavuje 15,2 miliardy USD. Nasledujú sektory obchodu a priemyslu, zdravotníctva (oba 6,9 miliardy USD), poľnohospodárstva a sociálneho zabezpečenia (oba 4,2 miliardy USD), dopravy (2,9 miliardy USD), vodného hospodárstva (2,7 miliardy USD) a vzdelávania (2,6 miliardy USD), uvádza sa v správe generálneho tajomníka OSN.
Správa tiež zdôrazňuje mimoriadne vysoké odhadované náklady v oblasti životného prostredia (1,9 miliardy), „vzhľadom na množstvo trosky obsahujúcej nevybuchnutú muníciu a vysoké náklady spojené s jej odstraňovaním“. OSN odhaduje, že vojna zanechala viac ako 50 miliónov ton trosiek, vrátane nevybuchnutej munície, ľudských pozostatkov, azbestu a iných nebezpečných materiálov.
Guterres v správe tiež zdôraznil, že „ak majú mať snahy o obnovu a rekonštrukciu akúkoľvek nádej na úspech, musia byť pevne zakotvené v širšom politickom a bezpečnostnom rámci“. Podľa neho musí byť Pásmo Gazy preto neoddeliteľnou súčasťou plne nezávislého, demokratického a životaschopného palestínskeho štátu.
„Je nevyhnutné, aby palestínska samospráva bola hlavným aktérom pri plánovaní a realizácii obnovy a rekonštrukcie v Pásme Gazy,“ dodáva správa z 30. januára, ešte predtým, ako americký prezident Donald Trump oznámil svoj zámer „prevziať vlastníctvo“ tohto úzkeho pobrežného pásu.
