Kľúčové body:
-
Trump zaradil súiatočku
Americký prezident sa snaží ukončiť vojnu s Iránom, pričom tvrdí, že prebiehajú tajné rokovania. Teherán však americké snahy o kompromis ignoruje a konflikt naďalej eskaluje.
-
• Zablokovanie Hormuzského prielivu
Zablokovanie Hormuzského prielivu vyvolalo paniku – viac ako 30 krajín hľadá riešenie, Filipíny vyhlásili stav núdze a Saudská Arábia presmerúva export ropy.
-
Druhý front
Izrael otvára druhý front v Libanone s cieľom vytvoriť nárazníkovú zónu, zatiaľ čo arabskí spojenci USA sa zdráhajú do vojny priamo zapojiť zo strachu pred iránskou odvetou.
Donald Trump uviazol v slepej uličke. Po masívnom bombardovaní Iránu hľadá únikovú cestu, no Teherán odmieta ústupky a svetu hrozí historicky najväčšia globálna energetická kríza.
Donald Trump si začína naplno uvedomovať, že zatiahnutie Spojených štátov do priameho vojenského konfliktu s Iránom bolo osudovou chybou. Hoci Biely dom oficiálne označuje americko-izraelskú operáciu za „obrovský úspech“ a prezident sebavedomo vyhlasuje, že USA vojnu vyhrali, realita na Blízkom východe ukazuje iný obraz. Washington uviazol v konflikte, z ktorého niet jednoduchej cesty von.
Trump sa všemožne snaží zaradiť spiatočku. Domáci voliči sú nespokojní s miliardami dolárov prúdiacimi do cudzej vojny, zatiaľ čo americkej armáde po podpore Ukrajiny chýbajú kľúčové zbrane. Z tohto dôvodu sa prezident snaží verejnosť presvedčiť o prebiehajúcich úspešných rokovaniach s Teheránom.
Tvrdí dokonca, že Irán odovzdal USA „obrovský darček“ v súvislosti s Hormuzským prielivom. Iránske vedenie však tieto tvrdenia popiera a naďalej pokračuje v úderoch nielen na Izrael, ale aj na americké ciele v regióne. Nasadenie elitnej 82. výsadkovej divízie z Fort Bragg len potvrdzuje, že Pentagon sa chystá na dlhodobejšiu prítomnosť, nie na rýchly odchod.
Energetická kríza, akú svet nevidel
Kým rakety lietajú nad Blízkym východom, najväčšou obeťou konfliktu sa stáva globálna ekonomika. Medzinárodná energetická agentúra bije na poplach – svetu podľa nej hrozí energetická kríza, ktorá môže prekonať aj ropné šoky zo 70. rokov minulého storočia. Ochromenie Hormuzského prielivu, kľúčovej tepny pre prepravu ropy a plynu, vyvolalo obrovskú neistotu.
Dopady sú celosvetové, no najviac ohrozené sú ázijské ekonomiky na čele s Čínou, Indiou a Japonskom. Katastrofálnu situáciu už hlásia Filipíny, ktoré pre nedostatok zásob pohonných hmôt vyhlásili stav energetickej núdze. Viac ako 30 štátov vrátane Británie, Nemecka či Francúzska podpísalo spoločné vyhlásenie s cieľom obnoviť bezpečnosť v prielive.
Ropní giganti medzitým hľadajú alternatívy. Saudská Arábia radikálne zvýšila export ropy cez prístav Janbú na pobreží Červeného mora na takmer 4 milióny barelov denne, aby sa vyhla iránskym hrozbám v Zálive.
Izrael na dvoch frontoch a rozvrátený Libanon
Kým Trump hľadá cestu k mieru, izraelský premiér Benjamin Netanjahu diktuje tempo vojny. Likvidácia vrcholných iránskych predstaviteľov síce ukázala silu izraelských tajných služieb, no režim v Teheráne to nezrútilo. Naopak, Izrael teraz čelí útokom z viacerých strán a vojna sa mu paradoxne politicky hodí – minimálne do jesenných volieb.
Pozornosť Tel Avivu sa aktuálne sústredí na severného suseda. Izraelská armáda otvorene plánuje vytvoriť v južnom Libanone nárazníkovú zónu siahajúcu až po rieku Litani. Masívne bombardovanie už vyhnalo z domovov milión ľudí a ničí Bejrút. Libanonská vláda sa v zúfalej snahe dištancovať od konfliktu odhodlala k bezprecedentnému kroku – vyhostila iránskeho veľvyslanca.
Tento ťah však okamžite ostro odsúdilo hnutie Hizballáh, ktoré ho označilo za „národný hriech“, čím sa Libanon ocitol na pokraji ďalšieho vnútorného kolapsu.
Arabskí spojenci na vážkach a iránska cenzúra
Do zložitej mozaiky vstupujú aj arabské štáty Perzského zálivu. Spojené arabské emiráty a Saudská Arábia sú z iránskeho počínania zdesené, no odmietajú sa do americko-izraelskej ofenzívy naplno zapojiť. Boja sa, že ak Trump nakoniec uzavrie s Teheránom dohodu, ostanú v regióne napospas nahnevanému susedovi.
Svoju účasť vo vojne podmieňujú výlučne priamym útokom na ich kritickú vodohospodársku alebo energetickú infraštruktúru. Daň za konflikt však už platia – pri iránskych útokoch v Bahrajne a SAE už zahynuli prví civilisti aj vojaci.
Samotný Irán si zatiaľ udržiava tvrdú kontrolu nad vlastným obyvateľstvom. Krajina je už 25 dní odrezaná od globálneho internetu a bezpečnostné zložky spustili masívne zatýkanie. Len v posledných dňoch skončilo v putách 466 ľudí obvinených z protištátnej aktivity na sieti.
Teherán cíti, že v asymetrickej vojne má navrch a odmieta zľaviť zo svojich pozícií. Pre Trumpa to znamená jediné – cesta z blízkovýchodnej pasce bude mimoriadne drahá a komplikovaná.
