Trump pre drahú ropu mení pravidlá hry: Ruší lodné reštrikcie a otvára trh Venezuele

Eskalujúca vojna na Blízkom východe ženie ceny ropy nahor. Prezident Trump preto v krízovom režime ruší lodné reštrikcie a nečakane povoľuje obchod s venezuelskou ropou.

Zablokovanie Hormuzského prielivu, kľúčovej tepny svetového obchodu, v dôsledku prebiehajúceho konfliktu medzi Spojenými štátmi, Izraelom a Iránom, tvrdo zasiahlo globálnu ekonomiku. Nákladná doprava v tomto regióne prakticky zamrzla, čo sa okamžite premietlo do cien energetických komodít. Kým pred spustením operácie sa cena severomorskej ropy Brent pohybovala na prijateľnej úrovni 70 dolárov za barel, dnes agresívne útočí na hranicu 110 dolárov.

Tento prudký rast cien pohonných hmôt prichádza pre Washington v najhoršom možnom čase – tesne pred kľúčovými novembrovými kongresovými voľbami. Sľuby o lacnom benzíne sú v ohrození, a preto musel Biely dom pristúpiť k bezprecedentným krokom na stabilizáciu domáceho aj svetového trhu.

Koniec ochranárstva: Trump pozastavuje Jonesov zákon

V snahe zabezpečiť plynulé zásobovanie trhu a znížiť logistické náklady prezident Donald Trump oznámil dočasné pozastavenie takzvaného Jonesovho zákona na obdobie 60 dní. Tento historický zákon z dvadsiatych rokov minulého storočia nariaďoval, že prepravu tovaru medzi americkými prístavmi môžu zabezpečovať výhradne lode pod americkou vlajkou.

Toto protekcionistické opatrenie bolo dlhodobo kritizované za umelé predražovanie prepravy zemného plynu a ropy. Ako potvrdila hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová, uvoľnenie pravidiel umožní využívať na distribúciu strategických surovín akékoľvek plavidlá, čo by malo pomôcť stlačiť ceny na čerpacích staniciach nadol.

Kontroverzný návrat venezuelskej ropy

Ešte väčším prekvapením pre finančné trhy je rozhodnutie amerického ministerstva financií prelomiť dlhoročné sankcie voči Venezuele. Štátna ropná spoločnosť PDVSA dostala zelenú na priamy predaj ropy americkým firmám, ako aj na voľné obchodovanie na svetových trhoch.

Washington tak musí z pragmatických dôvodov ustúpiť od blokády režimu, ktorý roky kritizoval. Potreba znížiť globálny deficit ropy a chrániť amerických spotrebiteľov pred inflačným šokom dostala prednosť pred doterajšou sankčnou politikou.

Geopolitické obchody: Hormuz za Ukrajinu

Kríza na Blízkom východe má však širšie strategické dopady. Fínsky prezident Alexander Stubb najnovšie prišiel so smelým diplomatickým návrhom. Keďže Washington vyzval spojencov z NATO, aby pomohli s ochranou obchodných lodí v Hormuzskom prielive, Stubb navrhol výmenný obchod: Európa zabezpečí Blízky východ, ak USA garantujú maximálnu vojenskú podporu Ukrajine.

Západní lídri sa obávajú, že americká operácia „Epická zúrivosť“ odsáva cenné zdroje. Spojené štáty míňajú stovky drahých zachytávacích striel na iránske drony, ktoré by inak mohli chrániť ukrajinské nebo. Extrémne ceny energií navyše hrajú do karát Rusku, ktorému vďaka nim raketovo rastú príjmy z exportu fosílnych palív.

Pentagon pod tlakom: Vyčerpaná flotila a zákulisné hry

Situáciu komplikujú aj logistické a personálne problémy americkej armády. Pýchu námorníctva, lietadlovú loď USS Gerald Ford, ktorá operuje v Červenom mori už deväť mesiacov, musia stiahnuť na opravy na Krétu. Loď čelila požiari v práčovni a technickým problémom so sanitou, pričom posádka naráža na limity svojich síl. Misia lode sa mala predĺžiť až do mája, čo by znamenalo rok na mori – dvojnásobok bežného štandardu. Očakáva sa, že ju v regióne nahradí USS George Bush.

Zároveň sa v amerických médiách stupňujú špekulácie o zvláštnych pomeroch vo vedení samotného Pentagonu. Minister obrany Pete Hegseth čelí kritike za údajnú netransparentnosť, pričom do centra pozornosti sa dostáva jeho manželka Jennifer Rauchetová. Tá sa podľa viacerých zdrojov zúčastňuje na utajovaných brífingoch a komunikuje o citlivých vojenských plánoch cez súkromné aplikácie. Otázka efektívneho velenia a stability v Pentagone je tak v čase dvoch globálnych konfliktov naliehavejšia než kedykoľvek predtým.