V plameňoch sú už aj ropné sklady. Irán odmieta prímerie, vojna naberá globálne rozmery a hrozí migračnou krízou

Konflikt na Blízkom východe, ktorý odštartoval pred deviatimi dňami operáciou Epic Fury, nezadržateľne prekračuje hranice Iránu a Izraela. Z lokálnej odvetnej vojny sa stáva regionálny konflikt s priamymi a drastickými dopadmi na globálnu ekonomiku, medzinárodnú diplomaciu a bezpečnosť civilistov v mnohých krajinách. Nádeje na rýchle diplomatické riešenie v nedeľu definitívne zhasli.

Irán prímerie odmieta, prebieha boj o moc

Napriek masívnym stratám na životoch a zničenej vojenskej infraštruktúre Teherán odmieta ustúpiť. Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí v nedeľu pre americkú stanicu NBC News jasne deklaroval, že čas na diskusiu o podmienkach prímeria zatiaľ nenadišiel.

„Vojna by sa mala skončiť natrvalo. Pokiaľ sa k tomu nedostaneme, musíme pokračovať v bojoch pre dobro nášho ľudu a našej bezpečnosti,“ uviedol.

Arákčí sa ohradil voči tvrdeniam, že Irán zámerne útočí na okolité arabské štáty. Obete a škody v týchto krajinách pripísal prítomnosti amerických vojenských základní, ktoré sú primárnym cieľom iránskych rakiet. Zároveň varoval USA pred akoukoľvek pozemnou ofenzívou.

V pozadí raketových útokov prebieha v Iráne kľúčový politický boj. Zhromaždenie znalcov podľa miestnych médií dospelo k väčšinovej zhode na nástupcovi najvyššieho duchovného vodcu Alího Chameneího. Výber však komplikujú procedurálne nezhody o tom, či sa 88-členný orgán musí zísť osobne. Americký prezident Donald Trump opakovane vyjadril snahu zasahovať do výberu nového iránskeho lídra, čo Teherán kategoricky odmieta.

Ropná vojna: Údery na Teherán a horiace tankery

Konflikt cez víkend zasiahol najcitlivejšie miesto globálnej ekonomiky – energetickú infraštruktúru. Spojené štáty a Izrael uskutočnili presné nálety na päť ropných zariadení v iránskom hlavnom meste a jeho okolí, vrátane veľkého palivového skladu Aqdasieh.

Podľa iránskeho ministerstva ropy si útoky vyžiadali štyri obete z radov zamestnancov a dočasne paralyzovali distribúciu paliva v desaťmiliónovej metropole. Ide o prvý priamy úder na energetickú infraštruktúru Iránu od začiatku vojny.

Odpoveď Teheránu na seba nenechala dlho čakať. Regionálni spojenci USA čelia bezprecedentnej vlne útokov zameraných na kritickú infraštruktúru:

• Kuvajt: Drony zasiahli palivové nádrže na medzinárodnom letisku a vládnu budovu. Národná ropná spoločnosť musela preventívne znížiť ťažbu.
• Bahrajn: Iránsky dron vážne poškodil odsoľovaciu stanicu na vodu a zranil troch ľudí.
• Spojené arabské emiráty: Úlomky zachytenej rakety zabili v Dubaji pakistanského občana. Zastavená bola aj letecká doprava.
• Saudská Arábia a Katar: Protivzdušná obrana musela likvidovať desiatky dronov a balistických rakiet mieriacich na Rijád a ďalšie ciele.

Táto eskalácia vyvolala paniku na trhoch. Cena severomorskej ropy Brent vystrelila nad hranicu 92,69 USD za barel, kým americká ropa WTI zaznamenala najvyšší týždenný nárast od jari 2020 (viac ako 35 %). Katarský minister energetiky Saad al-Kaabí varoval, že ak konflikt zablokuje strategický Hormuzský prieliv, cena ropy môže okamžite atakovať 150 USD za barel, čo by mohlo viesť ku kolapsu svetových ekonomík.

Libanonský front a diplomatická ofenzíva

Zatiaľ čo Perzský záliv horí, Izrael pokračuje v likvidácii militantného hnutia Hizballáh. V nedeľu večer izraelské letectvo plošne bombardovalo štvrť Dahíja, ktorá je považovaná za baštu Hizballáhu na južnom predmestí Bejrútu. Len za posledný týždeň si izraelské útoky v Libanone vyžiadali takmer 400 obetí, z toho desiatky žien a detí.

Situácia znepokojuje svetových lídrov. Pápež Lev XIV. vyzval na okamžité ukončenie násilia a vyjadril obavy z rozšírenia konfliktu. Čínsky minister zahraničných vecí Wang I kroky USA ostro odsúdil s tým, že „svet sa nemôže vrátiť k zákonu džungle“.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron medzitým prechádza do defenzívy – do východného Stredomoria vysiela lietadlovú loď Charles de Gaulle a smeruje na Cyprus, ktorý sa stal terčom dronových útokov.

Trump mení plány: Bez Britov a bez Kurdov

Americký prezident Donald Trump, ktorý vojnu odštartoval s cieľom zabrániť Iránu v získaní jadrovej zbrane, robí nečakané geopolitické rozhodnutia. Verejne odmietol vojenskú pomoc Veľkej Británie s tým, že britské lietadlové lode „už nepotrebujeme, pretože sme už vyhrali.“ Išlo o priamu reakciu na prvotné váhanie britského premiéra Keira Starmera.

Trump zároveň definitívne vylúčil zapojenie kurdských bojovníkov do operácií voči Iránu, čím poprel špekulácie o tom, že CIA vyzbrojuje Kurdov v severnom Iraku. Šéf Bieleho domu tiež obvinil Irán z brutálneho útoku na dievčenskú školu v meste Mínáb, ktorý si vyžiadal vyše 150 obetí, pričom tragédiu pripísal „nepresnej iránskej munícii“.

Slovensko chystá hranice, evakuácie pokračujú

Eskalácia konfliktu má priamy vplyv aj na Slovenskú republiku. Vláda SR čelí dvom primárnym výzvam: záchrane svojich občanov a bezpečnostným hrozbám.

Premiér Robert Fico varoval, že rozvrat Iránu vytvorí obrovský tlak na nelegálnu migráciu smerom do Európy, podobne ako to bolo v prípade vojny v Iraku či Sýrii. Oznámil mobilizáciu silových zložiek a prípravu cvičení na určených úsekoch slovenských hraníc.

Súbežne prebieha jedna z najväčších evakuačných operácií v novodobej histórii SR. Ministerstvá vnútra, obrany a zahraničných vecí koordinujú vládne špeciály, ktoré pendlujú medzi Blízkym východom a Bratislavou.

„Dnes naďalej prebieha evakuácia. Špeciál ministerstva vnútra ide do Maskatu, náš menší špeciál ide do Rijádu,“ potvrdil v nedeľu minister obrany Robert Kaliňák.

Rezort diplomacie apeluje na Slovákov v krízových oblastiach, aby naďalej sledovali bezpečnostné pokyny a v prípade potreby kontaktovali Medzinárodné operačné krízové centrum.