Francúzsky parlament schválil asistované umieranie. Zákon ešte čaká ústavná kontrola

Francúzske Národné zhromaždenie schválilo zákon o asistovanom umieraní. Dospelým s nevyliečiteľnou chorobou umožní za prísnych podmienok získať smrteľnú látku po ústavnom preskúmaní a prezidentskom podpise.

Francúzske Národné zhromaždenie 15. júla 2026 definitívne schválilo návrh, ktorý vytvára zákonný rámec pre asistované umieranie dospelých s vážnym a nevyliečiteľným ochorením. Za text hlasovalo 291 poslancov, proti bolo 241 a ďalších 29 sa zdržalo. Ukončenie parlamentného procesu však ešte neznamená okamžitú účinnosť zákona, pretože nasledovať bude kontrola jeho súladu s francúzskou ústavou.

Francúzski poslanci prehlasovali Senát

Zákon prešiel Národným zhromaždením po niekoľkých čítaniach a rokoch politickej aj spoločenskej diskusie o starostlivosti na konci života. Konzervatívne vedený Senát návrh odmietol, pri nezhode oboch komôr však môže mať vo francúzskom legislatívnom procese konečné slovo dolná komora parlamentu.

Hlasovanie neprebiehalo striktne podľa hraníc medzi vládou a opozíciou. Za návrh hlasovala väčšina ľavicových a centristických poslancov aj časť stredopravých zákonodarcov. Proti boli najmä poslanci pravice a väčšina zástupcov krajne pravicového Národného združenia.

Prezident Emmanuel Macron privítal podľa neho rešpektujúcu a vecnú diskusiu. Pripomenul, že otvorenie otázky asistovaného umierania sľúbil francúzskej verejnosti už v roku 2022.

Kto bude môcť požiadať

Prístup nebude otvorený každému pacientovi s vážnym zdravotným problémom. Žiadateľ musí byť plnoletý, mať francúzske občianstvo alebo legálny pobyt vo Francúzsku a trpieť vážnou a nevyliečiteľnou chorobou, ktorá ohrozuje jeho život a nachádza sa v pokročilom alebo terminálnom štádiu.

Ďalšou podmienkou je trvalé fyzické alebo psychické utrpenie súvisiace s ochorením, ktoré nemožno účinne zmierniť alebo ho pacient považuje za neznesiteľné. Človek musí byť zároveň schopný vyjadriť svoje rozhodnutie slobodne, vedome a na základe dostatočných informácií.

Samotné psychické utrpenie bez súvisiaceho vážneho a nevyliečiteľného telesného ochorenia na získanie prístupu nestačí. Podmienky nesplnia ani ľudia, ktorých schopnosť slobodne a informovane sa rozhodnúť je vážne narušená, napríklad pri niektorých ťažkých psychiatrických alebo pokročilých neurodegeneratívnych ochoreniach.

Poslanci napokon nepoužili presný odhad zostávajúcej dĺžky života. Lekári upozorňovali, že pri viacerých ochoreniach sa nedá spoľahlivo určiť, či pacientovi zostávajú týždne, mesiace alebo dlhšie obdobie. Rozhodujúce preto bude pokročilé alebo terminálne štádium choroby, nie pevne určený časový limit.

Žiadosť posúdi viac zdravotníkov

Celý proces musí začať samotný pacient podaním žiadosti lekárovi. Ten následne preverí splnenie zákonných podmienok a musí sa poradiť najmenej s ďalším lekárom so znalosťou príslušného ochorenia a so zdravotníckym pracovníkom, ktorý pozná pacientovu situáciu.

Rozhodnutie o žiadosti má byť prijaté najneskôr do 15 dní. Lekár môže podľa potreby požiadať aj o stanovisko ďalších odborníkov alebo psychológa, pokiaľ sú už zapojení do starostlivosti o pacienta.

Po schválení musí pacient svoje rozhodnutie opätovne potvrdiť, a to najskôr po uplynutí dvojdňovej lehoty na rozmyslenie. Práve jej dĺžka patrila medzi najspornejšie časti návrhu. Kritici považujú dva dni za príliš krátke obdobie pri rozhodnutí s nezvratným následkom, zatiaľ čo podporovatelia upozorňujú, že niektorí žiadatelia môžu byť v posledných dňoch života.

V deň plánovaného podania látky musí lekár alebo zdravotná sestra ešte raz overiť, že pacient na svojom rozhodnutí trvá. Ak zdravotník zistí nátlak zo strany rodiny alebo inej osoby, musí postup zastaviť a oznámiť podozrenie prokuratúre.

Pacient má látku užiť sám

Francúzsky návrh stojí predovšetkým na modeli asistovanej samovraždy. Oprávnený pacient dostane predpísanú smrteľnú látku, ktorú si má podať sám na mieste a v čase podľa vlastného rozhodnutia. Môže tak urobiť doma alebo v zdravotníckom zariadení a môžu pri ňom byť jeho blízki.

Lekár alebo zdravotná sestra bude môcť látku podať iba vtedy, keď to pacient pre svoj fyzický stav nedokáže. Zákon teda pod spoločný pojem asistovaného umierania zahŕňa samopodanie aj situáciu, keď nevyhnutný úkon vykoná zdravotník.

Zdravotník musí zostať v blízkosti pacienta, aby mohol zasiahnuť pri komplikáciách. Náklady spojené s postupom má pokrývať francúzsky systém verejného zdravotného poistenia.

Lekári môžu účasť odmietnuť

Lekári a zdravotné sestry, ktorí sa z osobných, etických alebo náboženských dôvodov nechcú na asistovanom umieraní podieľať, budú môcť využiť výhradu vo svedomí.

Odmietnutím však nesmú pacientovi úplne zablokovať prístup k postupu. Budú mu musieť poskytnúť kontakty na zdravotníkov ochotných žiadosť posúdiť alebo pri výkone asistovať.

Spor zostáva pri zdravotníckych zariadeniach. Niektoré nemocnice a zariadenia, najmä tie spravované cirkevnými organizáciami, požadujú vlastnú inštitucionálnu výhradu, ktorá by im umožnila odmietnuť výkon vo svojich priestoroch. Práve túto otázku má posudzovať Ústavná rada.

Ústavná rada preskúma tri otázky

Premiér Sébastien Lecornu oznámil, že zákon postúpi Ústavnej rade, francúzskemu orgánu s úlohou podobnou ústavnému súdu. Rada má preveriť, či text rešpektuje základné princípy francúzskeho práva vrátane ochrany ľudskej dôstojnosti.

Preskúmanie sa má sústrediť najmä na trojicu sporných ustanovení. Prvým je minimálna dvojdňová lehota na potvrdenie žiadosti, druhým prístup dospelých osôb pod právnou ochranou alebo opatrovníctvom a tretím možná výhrada vo svedomí pre celé zdravotnícke zariadenia.

Ústavná rada má na rozhodnutie približne jeden mesiac. Môže zákon potvrdiť, zrušiť iba niektoré jeho ustanovenia alebo požadovať ich úpravu. Až po ukončení ústavnej kontroly môže prezident text podpísať a vyhlásiť.

Následne bude musieť vláda pripraviť vykonávacie predpisy určujúce praktické podrobnosti, napríklad spôsob evidencie žiadostí, podávanie látky, kontrolu postupu a dohľad nad zdravotníckymi zariadeniami.

Zástancovia hovoria o možnosti voľby

Podporovatelia zákona argumentujú, že pacientom v pokročilom štádiu nevyliečiteľnej choroby umožní rozhodovať o závere vlastného života a vyhnúť sa utrpeniu, ktoré už nemožno prijateľne zmierniť.

Zdôrazňujú, že nejde o neobmedzené právo požiadať o smrť. Prístup je viazaný na lekársku diagnózu, pokročilé štádium ochorenia, opakované potvrdenie žiadosti a schopnosť slobodne sa rozhodovať.

Prieskum agentúry Ifop z februára 2026 ukázal podporu návrhu u 84 % respondentov. Široká spoločenská podpora však neodstránila politické ani odborné výhrady voči konkrétnym podmienkam zákona.

Odporcovia varujú pred tlakom na zraniteľných

Kritici z radov zdravotníkov, konzervatívnych politikov a cirkevných predstaviteľov upozorňujú na možné riziko pre starších ľudí, osoby so zdravotným postihnutím a pacientov závislých od pomoci okolia.

Obávajú sa, že niektorí ľudia by mohli o smrť požiadať nie pre nezvládnuteľnú bolesť, ale pre pocit, že sú záťažou pre rodinu alebo zdravotnícky systém. Kritizujú tiež nejednoznačnosť pojmov ako neznesiteľné utrpenie či pokročilé štádium choroby.

Časť lekárskej obce namieta, že aktívne podanie smrteľnej látky je v rozpore s tradičným poslaním zdravotníkov liečiť, zmierňovať utrpenie a chrániť život. Podporovatelia naopak tvrdia, že zákon zdravotníkom ponecháva výhradu vo svedomí a pacienta chráni viacstupňovým hodnotením.

Paliatívna starostlivosť má zostať alternatívou

Francúzsko popri zákone o asistovanom umieraní prijalo aj samostatnú úpravu, ktorej cieľom je zlepšiť rovný prístup k paliatívnej starostlivosti. Poslanci ju v máji schválili jednomyseľne.

Paliatívna starostlivosť sa sústreďuje na tlmenie bolesti, psychologickú pomoc a podporu pacienta aj jeho rodiny. Zástancovia oboch opatrení tvrdia, že asistované umieranie nemá nahrádzať kvalitnú starostlivosť na konci života, ale byť krajnou možnosťou pre pacientov, ktorých utrpenie nemožno zmierniť.

Kritici však upozorňujú, že skutočná sloboda rozhodnutia predpokladá dostupnú paliatívnu starostlivosť v každom regióne. Ak pacient nemá reálny prístup k liečbe bolesti, domácej opatere alebo psychologickej podpore, jeho rozhodovanie môže byť ovplyvnené nedostatkami systému.

Zákon zatiaľ neplatí

Hlasovanie z 15. júla uzavrelo parlamentnú časť procesu, no asistované umieranie vo Francúzsku zatiaľ nie je možné podľa nových pravidiel využívať.

Najskôr musí rozhodnúť Ústavná rada, potom môže nasledovať prezidentský podpis a vydanie vykonávacích predpisov. Až tie určia, odkedy a za akých organizačných podmienok začnú lekári prijímať prvé žiadosti.

Ak zákon prejde ústavnou kontrolou, Francúzsko sa zaradí medzi európske štáty, ktoré povoľujú niektorú formu asistovaného umierania. Konkrétne modely sa však medzi krajinami výrazne líšia v podmienkach prístupu, úlohe lekárov aj spôsobe podania smrteľnej látky.